Neslovensko-slovenský slovník

395086_382983635119772_1479917343_nPočúvam a vidím okolo seba veľa cudzích slov – na tom by nebolo nič zlé, keby neboli v slovenských textoch a rozhovoroch. Niektoré cudzie slová sú vcelku opodstatnené, pretože pomenúvajú nové javy (text, škola, internet). Cítim, že jazykovedci sú celý vzrušení plnením slovníkov novými prebratými slovami a dušujú sa, ako sa všetci nimi krásne dorozumieme. Zabúdajú pritom, že jazyk nemá len dorozumievaciu úlohu – má aj uvedomovaciu úlohu. Slová jazyka nám pomáhajú lepšie pochopiť javy, ktoré pomenúvajú – a s týmto účelom boli aj kedysi dávno vytvorené.

Napríklad “sťažujem sa” vlastne znamená “robím si život ťažším” – a naozaj, keď sa hlbšie zamyslíme, prídeme nato, že tým že sa sťažujeme, že nám niečo vadí, si vytvárame záporný prístup k danému javu a ten nám ešte viac vadí a sme viac znechutení. Robíme si tak vlastne naozaj život ťažším.

Veľa slov zasahuje v svojej podstate ešte hlbšie – k pochopeniu spoločnosti či vesmíru. Slová sú zároveň aj vodítkom pre život. Keď poviem cudzie slovo “problém” – som zarazený – nerozumiem mu a nevidím východisko. Ale keď si “problém” preložím do slovenčiny – a uvedomím si, že to môže byť (podľa okolností) “výzva”, “vada”, “prekážka”, “ťažkosť”, “úloha”, alebo “rozpor”, hneď viem, ako sa k tomuto javu postaviť a vyriešiť ho.

“Výzva” je vnútorné vyzvanie okolia alebo nášho podvedomia, aby sme nabrali odvahu a niečo prekonali, čo nás následne posunie ďalej, bližšie k rovnováhe a súladu.

“Vada” je niečo, čo nám vadí – poukazuje na nejaký vnútorný rozpor v nás, na nejakú našu telesnú alebo duševnú ranu (bôľ), čo nás trápi. Táto vada je väčšinou v nás a jav, ktorý nám vadí na ňu iba poukazuje. Vadu treba opraviť – a máme to šťastie, že je v nás, pretože v skutočnosti zvládame opraviť len samých seba, nie druhých.

“Prekážka” je niečo, čo nám bráni sa dostať do rovnováhy, zosúladiť sa. Prekáža – kazí. Kazí sa to, vzniká vada. Prekážku možno obrazne preskočiť, podliezť, zničiť, či sa naučiť ňou prejsť.

“Ťažkosť” je niečo, čo je nám bremenom, ťaží nás. Sťažuje nám život, teda by sme sa toho mali zbaviť – vyriešiť to. Alebo to pustiť, nezaťažovať sa tým.

“Úloha” je niečo, čo nám bolo uložené (našim podvedomím alebo okolím), že máme spraviť. Zdoláme to jednoducho – tak, že to spravíme.

“Rozpor” je nesúlad, dve súčasti v nás si navzájom odporujú – navzájom sa rušia, vylučujú, odtláčajú, odpudzujú. Rozpor úzko súvisí z vadou – niečo nám vadí, keď to poukazuje na rozpor. Keď sa dve susedy vadia medzi sebou – sú v rozpore, nevedia sa zladiť a dohodnúť. Jedna z nich – alebo obidve, musia zmeniť ich prístup. To je presne spôsob, ako rozpor vyriešime – zmenou prístupu, uhla pohľadu.

V našich slovenských slovách, ktorým rozumieme, sa skrývajú návody ako pochopiť život, samých seba, získať prehľad, ako vyriešiť ťažkosti v živote – a žiť tak šťastnejšie a zladenejšie.

Naopak, cudzie slová sú bez tejto hlbšej životnej “funkcie” = účelu. Keď nimi pomenujeme javy – dostávame sa do slepej uličky. Možno im rozumieme – ale nechápeme ich, nevieme sa s nimi vyrovnať, vysporiadať, spracovať s nimi. Necítime ich. Nevieme vniesť vyslovené do nášho života. Keď ma niečo “irituje” a je to “problém”, nevidím cestu, ako sa cez to dostať. Inak, ako zničujúco – tak, že “problém” zničím. To je nebezpečné – pretože často som ja sám tohto “problému” súčasťou a vlastne budem ničiť aj sám seba. Toto vidím všade naokolo – ľudia si škodia sami sebe, vytvárajú si “stres” = napätie, jedia, pijú a vdychujú jedy (nezdravá strava, alkohol, fajčenie). Cudzie slová sú prázdne a vedú k nepochopeniu seba, druhých, života – vedú k plytkosti myslenia a úniku súvislostí. Keď nám uniknú súvislosti, stávame sa osamotení. Sami sme slabí a chorí. V súvislostiach je sila – súvislosti sú spojnice, ktoré nás viažu ku kruhu života, do ktorého patríme. Dávajú nám súnáležitosť, význam, zmysel, súdržnosť, silu.

Často sa ľudia dokonca zdráhajú použiť naše vlastné zrozumiteľné slovo, lebo to samotné slovo poukazuje na nejakú súvislosť, ktorú si nepripúšťajú. Slovo poukazuje na to, že pravda je iná, ako veria. Cudzími slovami sa tak vlastne snažia zakrývať nezmyselnosť toho, čo hovoria či píšu.

Vedomé zamýšľanie sa nad slovami a snaha používať naše slová, ktoré chápeme a ktoré nesú v sebe životné súvislosti, nám môže pomôcť viesť vedomejší, šťastnejší a plnší život.

*

Ako som sa zamýšľal nad slovami, začal som si ich vypisovať. Zostavujem “neslovensko” – slovenský slovník. A budem rád, ak mi v tom pomôžete. Zatiaľ je len v podobne jednoduchého zoznamu na konci tohto článku. Na ľavej strane cudzie slovo – a na pravej slovenské slová, ktoré sa v nejakých významoch kryjú s týmto cudzím. Dobré by časom boli aj príklady viet, pre ľahšie pochopenie, tie tam zatiaľ nemám. Tieto vety sú dôležité, pretože často sa celá vetná stavba nahradením slova mení.

Pozývam vás, aby ste mi pomohli slovník dopĺňať – ak sa nás toho chytí viac, bude slovník prínosnejší, úplnejší a pomôže viac ľuďom uvedomiť si, že náš jazyk je bohatý.

*

Slovník

agrárny – pôdohospodársky, hospodársky
apotropaický – ochranný
archaický – starodávny
automaticky – samočinne
bazírovať – dbať
chaos – zmätok
cyklus – kolobeh
definitívny – konečný
diagonálny – uhlopriečny
éra – obdobie
eventuálne – prípadne
evidentne – preukázateľne
forma – podoba
formovanie – utváranie
ingrediencie – prísady
intenzita – miera
interval – rozmedzie
intuitívne – predtuchou, podvedome, podľa pocitu, od oka
iritovať – dráždiť, hnevať, štvať, vadiť, znepokojovať
klasifikácia – triedenie, radenie, rozdelenie
komfort – pohodlie
komunikačný – dorozumievací, zdeľovací
konkrétny – určitý
konštrukcia – stavba
kontakt – spojenie, styk
kontext – súvislosť
kontinent – svetadiel
kontrola – správa, dohľad, dozor, overenie, previerka, skúška, ovládanie
kontrolovať – dohliadať, dávať pozor, overovať, preverovať, obhliadať, dozerať, ovládať
konzistentný – súdržný
konzumný – spotrebný
konzumovať – spotrebovať, minúť, zjesť
kreácia – výtvor, výmysel
kvalita – vlastnosť, akosť
limit – obmedzenie
lingvistický – jazykovedný
logika – úsudok, zmysel, rád
mágia – čarovanie, čary
magický – čarovný
manipulovať – narábať, zaobchádzať, pracovať, ovplyvňovať
marginálny – okrajový
maximálny – najväčší možný, krajný
melódia – nápev
modifikovaný – pozmenený
momentálne – teraz, v tento okamih, okamžite
moment – okamih, chvíľa
motivácia – pohnútky
motivovať – podnecovať, budiť záujem, primäť, pomknúť, priviesť
muzika – hudba
mytológia – bájoslovie
neforemný – beztvarý
normálny – obyčajný, zvyčajný, bežný, strnulý, mierny
nostalgia – clivota
onanovať – ukájať sa, robiť si dobre
organizácia – ustrojenie, spolok, usporiadanie, pospolitosť, podnik, združenie
organizovať – zariaďovať, usporadúvať
orientácia – smerovanie
paradigma – zásada, zákon, základ
paralelný – súbežný
partner – druh, družka
párty – zábava, večierok, oslava, veselica
pasívny – trpný, nečinný
personifikovaný – zosobnený
plánovať – chystať, pripravovať, mieniť
plán – rozvrh, náčrt, zámer, úmysel, náčrt, pôdorys
potenciál – možnosť
pozícia – poloha, miesto, postoj
preferovať – uprednostňovať
pretransformovať – premeniť
prezentovať – uviesť, predvádzať, prednášať, predstaviť
princíp – zásada, základ, zákon
problém – rozpor, nesúlad, vada, úloha, ťažkosť, prekážka, otázka, nepríjemnosť, starosť, chyba
proces – priebeh, beh, kolobeh
produktívny – činorodý, plodný
progresívny – pokrokový
propagovať – šíriť (myšlienky)
prosperita – blaho, rozkvet
prosperujúci – prekvitajúci
reakcia – odozva, odpoveď
realita – skutočnosť
realizácia – uskutočňovanie
reálne – skutočne, naozaj
región – oblasť
relatívne – pomerne
relikt – prežitok
reprezentovať – predstavovať
rešpekt – úcta
revízia – prehodnotenie
revolúcia – zvrat, prevrat
rezignovať – vzdať sa
režim – stav, rád, usporiadanie
rituálny – obradný
rituál – obrad
seriózny – vážny
sféra – oblasť
signalizovať – poukazovať na niečo
signifikantný – výrazný, značný
situácia – stav, pomery, poloha, rozpoloženie, miesto
skontrolovať – preveriť, overiť správnosť
solárny – slnečný
špecifický – zvláštny, určitý
štýl – spôsob
symbol – znak, obraz
sympatia – priazeň
sympatizant – priaznivec
systém – sústava
talent – nadanie, dar
tendencia – sklon
terminológia – názvoslovie
tím – skupina, družstvo, spolupracujúca skupina
totálne – úplne, krajne
tradícia – zvyk
transparentný – priehľadný, otvorený
trend – vývoj
uniforma – rovnošata
varianta – obmena, možnosť
vykomunikovať – vyrozumieť, dohovoriť
zadefinovaný – zadaný, určený, vytýčený, vymedzený
zmanažovať – zariadiť
zorganizovať – usporiadať, zariadiť

4 thoughts on “Neslovensko-slovenský slovník

  1. význam mnohých slov a to nie len cudzích je nám hmlistý, používame ich a máme za nimi aj niečo dosadené ale tak nám je aj potom zrozumiteľný text a tak nám samotným je rozumieť a tak málo rozumieme potom svetu mi. Nemyslím si že cudzie slová sú prázdne a neobsahujú onú žiarivú informáciu.Len je to podobné ako keď Slovak v kristianizovanom prostredí začne študovať budhizmus.Musí sa oveľa viac snažiť preniknúť do tejto kultúry. Je jednoduchšie vychádzať zo svojej pôvodnej kultúry kde máme jednoducho navrch.
    A keď sme pri našich slovách ktoré sú nám jasné napadol vás pôvod, prvotný význam slova RADOSŤ? Jedna šikovná ukrajinská dievčinka mi ho takto rozdelila RA DOSŤ. Čoho to máme dosť(a tým nie je myslené v zápore),čoho to hojnosti? Kto trošku pozná staroegyptskú kultúru vie že RA bol jedným z najvýznamnejších staroegyptských bohov, stotožňovaný s poludňajším slnkom a neskôr s bohom Horom. Ktovie vie s ktorím neskôrším bohom je spájaný Horus a Slnko…Nech nás ale bohovia nepletú. Stačí pocítiť v sebe to “Slniečko” ktoré tam je a hneď je nám krajšie žiarivejšie a zdravšie.

    • Hej, s tou radosťou a slnkom sú to pekné súvislosti. Svet je totiž súvislý a aj naša myseľ podvedome rozoznáva vzory a vyzdvihuje ich – často aj tam, kde – rozumovo vzaté – ani nie sú.

      “Radosť” je totiž odvodené od slova “rád”, mať rád… Je to spojenie koreňa rad- a koncovky -osť, podobne ako “štedrosť”, “vyspelosť”…

      Pri radosti by som skôr hľadel na iné súvislosti: rád (štastný, spokojný) – rad (zástup) – rád (poriadok) – rada (pomoc) – rada (porada) – rod (rodina)🙂

      • Tak to pozerám v slovníku🙂

        rád, radost, radostný, rozradostněný, radovat se, radovánky, zaradovat se. Všesl. – p., r. rad, ch. rȁd, stsl. radъ. Příbuzné je stč. roditi ‘chtít’. Psl. *radъ nemá zcela jasné ie. souvislosti. Obvykle se spojuje s lit. rõds ‘ochotný’ a stangl. rōt ‘radostný’, ā-rētan ‘rozveselit’, což odpovídá výchozímu ie. *rēd- ‘rozveselit, radostný’.

        rada, radit, rádce, radní, radnice, radniční, odradit, poradit, porada, poradní, poradce, poradna, poradenský, poradenství, uradit se. Jen č. a p. rada (odtud do ukr.). V tomto významu vý-
        půjčka ze sthn. rāt tv. (něm. Rat tv.), srov. i angl. read ‘číst’, původně ‘vykládat, hádat’. Germ. slova jsou příbuzná se stsl. raditi ‘starat se’, radi ‘kvůli’, dále pak s av. rādiy tv., sti.
        rā̺dhyati ‘řádně dělá, uspokojuje’, vše z ie. *rēdh- od *rē-, z něhož je např. lat. rērī ‘počítat, domnívat se’ (srov. >racionální). Vzhledem k významu není vyloučeno, že jiné rozšíření stejného kořene je u slov uvedených pod >ráčit i >rád.

        (http://uloz.to/xCnRYn8/cesky-etymologicky-slovnik-pdf)

        Takže je tam vraj možná súvislosť, chcelo by to nejaký poriadny koreňoslovný a duchovný slovník súvislostí, vraj Žiarislav na niečom takom, ale v malom, robí…

Stojím o tvoj názor:

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s