Kokot a piča

422707125_cc1cd12402Skúste odsunúť bremeno toho, čo si spoločnosť myslí a pozrime sa na pohlavné ústrojenstvo čistými očami. Sú to nádherné veci. Súvisia s láskou, pôžitkom, zmyselnosťou, počínajú nový život. Na telesnej úrovni spájajú muža a ženu, milovanie upevňuje lásku, dokáže liečiť. Toto sme dakedy vedeli, a tieto časti tela a úkony s nimi súvisiace sme oslavovali. Na niektorých miestach na Zemi sa to deje dodnes.

Milovanie bolo predmetom uctievania v⁠ na­šom prirodzenom duchovne. Je to dotyk prapô­vodnej sily – samotnej podstavy života. Milovanie je tiež jednou z⁠ ciest vedúcich k⁠ uvedomeniu si pravdy spojitej skutočnosti k⁠ prekonaniu zábran zložitých predstáv našich myslí. Myseľ pracuje z veľmi zjednodušeným modelom skutočnosti a často tak úplne minie dôležité veci. Máme však prístup aj k oveľa silnejším prostriedkom chápania, takým, ktorými môžeme pochopiť skutočnosť – máme dušu, ktorá je súčasťou spoločnej duše rodiny ľudí, ktorá je súčasťou duše Zeme, ktorá je súčasťou duše Všehomieru.

Naši predkovia stavali máje. Slávili jarné sviatky plodnosti. Veď máj samotný – ktorý milý stavia svojej milej – je oslavou milostného splynutia. Strom ako vztýčený úd prechádza vencom. Stužky sú znakom bohatstva a čečina na vrchole je radostným výbuchom.

Odkedy sme zotročovaní (je tomu nejakých tisíc rokov) bola naša kultúra neustále potlačovaná a nahradzovaná vyfabrikovanou pseudokultúrou, ktorej úlohou je držať nás v nevedomosti, zamestnávať nás zbytočnosťami a oslabovať nás, aby sme nemali silu pátrať po pravde. Najlepší otrok je taký, čo si je nevedomý, že je otrokom. Dnes sa málokedy stane, žeby niekto naplnil svoj život – pseudokultúra, ktorou sme vybavení, je už natoľko silná, že si ani neuvedomujeme, že také niečo ide spraviť – už ani nepočujeme jemný hlások nášho širšieho ja, našej duše.

Keď analyzujeme pseudokultúru, vieme si často spraviť dobrý obraz o našej pôvodnej kultúre, hlavne ak si pomôžeme tým, čo vieme o pôvodných, prirodzených, kultúrach iných národov. Pretože prirodzená kultúra je len jedna – líši sa len prispôsobením miestnym podmienkam. Ľudia na Zemi sme jeden národ, viac „národov“ z nás spravili až otrokári – „rozdeľuj a panuj“. Takže, pseudokultúra sa v jadre skladá z veľkej časti z prvkov starej kultúry, ktoré boli prevrátené naopak. Otrokári vymenili dobro a zlo, aby ľudí zmiatli, oslabili. A tu sa konečne dostávam k našim nadávkam.

Kokot, piča, kurva.

Niečo krásne je cenzurované, neslušné, používané pri slovných útokoch. Ale aj pri náhlom prekvapení. Tieto slová vlastne ukľudňujú, keď sme citovo vypätí.

Cenzurované sú preto, že kokot, piča a kurva boli v minulosti predmetom uctievania, kurvy neboli prostitútky, prostitúcia tu dakedy nebola. Ani u afrických kmeňov sa prostitúcia nevyskytovala pred príchodom kresťanských misií a západnej pseudokultúry. Uctievanie plodnosti a toho, čo s ňou súvisí je prirodzené a veľmi dôležité – ide tu o spojenie protikladov v jedno, o splynutie, o zachovanie kolobehu života. Čo môže byť hodnejšie radosti a úcty, ako nový život, čo je dôležitejšie, ako naše potomstvo? Cez pochopenie niečoho takto zásadného vedie aj cesta k pravde a cesta von z nevedomosti a von z otroctva. Zato je to cenzurované a uctievanie plodnosti zakázané. Teda bolo zakázané, teraz ten zákaz už ľudia prijali spolu so pseudokultúrou a zakazujú si to sami navzájom. Preto sú slová ako kokot a piča cenzurované a neslušné. Preto je nahota zakázaná. Dakedy dochádzalo v chrámoch k obradnému milovaniu ako ucteniu si plodnosti a spojeniu sa so životodárnymi silami prírody. (Kokot je starosloviensky kohút, podobne v angličtine je kohút cock, čo zároveň znamená aj kokot. Kurva zasa súvisí so slovom kur – kury (hydina) boli obrazne späté z uctievaním plodnosti, svedčia o tom napríklad aj veľkonočné vajíčka.)

„Ty kokot! Kurva!“ Prečo používame tieto slová pri slovnom útoku? Lebo útok je často vlastne obrana. Nadávajúci je vlastne obeť, ktorá nie je dosť silná, aby sa postavila útočníkovi či okolnostiam – v obrane tak útočí prenesene – na nevinné či „do vetra“. Pohlavné ústroje sú veľmi silné čarovné symboly, práve preto, že súvisia z niečím tak silným ako je tvorenie života. Život je zmena, zladenie, prekvitanie, kolobeh, aj smrť. Zlé sily sú sily, ktoré bránia životu, zmene, prispôsobeniu, prežitiu, rozlaďujú alebo bránia zladeniu. Kokot a piča, znaky tak silne späté so životom, sa používali ako ochrana pred zlými silami. Dokonca ich vytesávali do kameňov aj na rané kostoly (pozri obrázok nižšie). Čiže dnešné „nadávanie“ je vlastne úpadkovou podobou niekdajších ochranných zariekavaní.

Prečo uvoľňujú tieto nadávky citové napätie? Prinavracajú nás k stavu blaženosti a pokoja po milovaní. Spájajú nás s všehomiernym pokojom a láskou (=prijatím, zjednotením sa s prírodou), s oddaním sa životu. A bolo by to oveľa silnejšie, keby neboli zaťažené takým pseudokultúrnym bremenom. Ako zjednotení, vedomí, pokojní sme silní. Ako jednotlivci, nevedomí a nepokojní („pod stresom“), sme slabí. Toto otrokárom vyhovuje, toto vlastne naplánovali a vytvorili.

Otrokári využívajú na zotročovanie okrem peňažného systému hlavne pseudokultúru – a oni sami sú pri tom neviditeľní a ďaleko. Zotročuje nás vlastne najviac práve pseudokultúra, sme otroci vlastných myslí, sme v klietkach vlastných myslí. To znamená, že sa veľmi ľahko môžeme vyslobodiť – je to len v našej hlave😉 Nikto s bičom nad vami nestojí. Nič sa nestane, keď prestanete hrať podľa pseudokultúrnych „spoločenských“ pravidiel – vlastne stane – znovuzískate silu, ktorá vám pomôže zvládať nové a nové veci, s ktorými sa začnete stretávať. Začnete znovuobjavovať seba samého, zmysel svojho života. Vykročíte smerom k slobode, vedomiu, pochopeniu, šťastiu=naplneniu.

Je to jednoduché.

Stačí sa odpojiť od pseudokultúry (mainstreamové médiá, školstvo, náboženstvá). Uvoľniť sa, nájsť si čas pre seba a začať spoznávať samého seba a svoje okolie. Prestať sledovať cudzie (vyfabrikované pseudokultúrne) príbehy a zamerať sa na svoj vlastný príbeh. Na príbeh svoj, svojej rodiny, krajiny, Zeme.

*

*

*

Pripájam pár obrázkov:

Temple_of_dionysus

Okrídlený kokot z Dionýzovho chrámu.

Khajuraho-temples-3

Výjav na chráme v Khajuraho v Indii

japan penis festival

Japonská slávnosť plodnosti

Piča na kostole z 12. storočia v Kilpecku, Anglicko. Výjav tu má pravdepodobne ochranný význam.

P1010497

Napriek kresťanským vplyvom sa aj u nás ešte donedávna udržovalo uctievanie plodnosti. Máj je vlastne kokot prechádzajúci pičou.

*

Poznámka:

Niekoľko čitateľov mi napísalo, že slová kokot a piča sú vulgárne, že sú to vulgarizmy a že slušný civilizovaný človek by ich nemal používať, a už vôbec nie v písomnom prejave.

Ono v podstate sa snažím jemne smerovať práve k tomu, že je to ten „slušný“ človek, čo zabíja všetko naokolo. A vo svojej obmedzenosti si to nepripúšťa. Išiel som nato okľukou, ale aj tak som narazil na múr. Väčšina  „slušných civilizovaných“ ľudí sú zombíci, ktorí sami ani nežijú – a zabíjajú pomaly samých seba a všetko živé okolo – svojím spôsobom živorenia.

Ako to súvisí s vulgarizmami? S nimi sa stalo to isté, čo s našou kultúrou ako takou.
Vulgar = ľudový
vulgarizmus = špatné slovo (wiktionary: vulgar)

Inak vulgar nie je jediný prípad. K podobnému posunu od “ľudovému” k “pohoršujúcemu” či “zlému” došlo u viacerých slov:
pohan – z latinčiny, pôvodne pāgānus (“rural, rustic”) = ľudový, dedinský…
v angličtine “villain”= zločinec, pôvodný význam bol dedinčan, nevoľník (wiktionary: villain)

Časom sa významy slov menia a je v nich ukryté svedectvo o tom, ako sa menila naša kultúra – ako boli jej časti zvonka ničené, démonizované a nahradzované… Deje sa tak sústavne odkedy sme pod cudzou nadvládou. Ľudová kultúra bola vyhlásená za špatnú.

Naša pôvodná kultúra, ktorá nás spájala s našou krajinou, zemou, so živými bytosťami okolo nás a s divotvornými silami života – je zrazu neslušná. Áno, naozaj nesluší, pretože neslúži otrokárom. Niekedy sme nezabíjali všetko okolo – spolunažívali sme. To až odkedy sme “slušní” sme za pár sto rokov dotiahli ekosystémy našej planéty na pokraj zrútenia. Spolu so stratou ľudovosti sme prišli o ľudskosť.

Toto ale nemôžem povedať ľuďom priamo, lebo sa hneď vzoprú. Týka sa ich to veľmi osobne. Tak sa nato pokúšam ísť oblúkom. Pokladám za veľmi dôležité, aby sme si to, čo sa s našou ľudovou kultúrou stalo začali uvedomovať. A robiť s tým dačo. Ak chceme prežiť.

*

Pozri aj môj nový blog www.krkavec.sk🙂

19 thoughts on “Kokot a piča

  1. Je to už starší článok, ale aj tak.
    Pokiaľ sa bude tak frekventovane používať niektoré slovo ako nadávka, tak ho nebudem používať ale budem použivať jeho synonymum.
    Keď sa prestane so slovami p..a k…t mrhať a používať ako nadávka, možno ho budem používať.

  2. Ono očista začína, keď prestávam tieto slová používať ako nadávky.. stále mi to občas ujde.. ale uvedomujem si to.. vnášam vedomie do svojej reči..

    Slovo je silné a priamo ovplyvňuje naše myslenie a následné konanie. Ak hovoríme nevedome – vo svojej nevedomosti si ani neuvedomujeme, ako si škodíme..

  3. pekny clanok… vidim ze ste to pekny premysleli… to sa mi paci. Este upresnim, uvazovali ste ake boli dejiny Slovanom, resp osadnikov nasho uzemia pred prichodom Osmanskej ryse? Myslim ze ak si toto dokazete uvedomit, tak pochopite ze clovek je tvor v skutku dobry… a ze vsetci co tie slova pouzivaju su iba mentalny invalidy na zaklade ich tazkych ochoreni tela ktore sa nestihli prejavit navonok pod vplyvom silneho potlacenia chemickymi liekmi modernej doby… zial ale kalky prichadzaju na povrch v podobe tychto slov a inych konani… To je zial iba tazka trauma mysle co v modernej dobe clovek zaziva. Zial vacsina slovakov, sa s toho potrebuje prebrat. Tazka trauma sa dlho lieci, a sposobuje obmedzenie schopnosti mysle.

  4. Spätné upozornenie: Onania | krkavec

  5. V taliancine znamena slovo PICA – pekna sexi zena a slovo KOKOT – dodava vete SILU , spaja sa so symbolom sily … V taliansku tieto slova nemaju vobec charakter nadavky. Najponizujucejsie slovne spojenie je tam vaffanculo , co znamena chod do riti, ale mi to do nasho slovnika prekladame CHOD DO PICE ! ….Tak to uz dava inu logiku , ze niekoho posielam tam ,kde vlastne s cloveka odchadza odpad ;)) to je ponizujucejsie. S slovenscine ked vlastne niekoho poslem do pice , tak ho posielam na to najmagickejsie miesto , nech sa chudak uzdravi ….hehehe …
    INAK SA MI TVOJE CLANKY KRKAVEC VELMI PACIA …SUHLASIM UPLNE SO VSETKYM . POTVRDILO SA MI MOJE STARE SKRYTE VEDOMIE. KED SA MA NIEKTO PYTAL PRECO HRESIM , ODPOVEDALA SOM MU PRAVDIVO – CITIM ZE KED CHCEM NIECO ZDORAZNIT ALEBO PRIDAT TOMU NA SILE , TAK TAM POUZIJEM TIE KRASNE MAGICKE SLOVA :)) SOM RADA , ZE MI TO NIEKTO OSVETLIL ….DIKI KRKAVEC ;))

  6. Mna by zaujimali zdroje, odkial cerpas informacie, ktore prezentujes v clanku ako historicke fakty, je mozne ich zverejnit? popripade napisat, z ktoreho zdroju si ktoru konkretnu vec cerpal

    • Nepíšem vedecké práce😉 Tiež nevidím až taký zmysel o oháňaní sa zdrojmi, dnes v dobe dezinformačnej😀 Skôr píšem o súvislostiach, ktoré vidíme okolo seba a zvyknem to dokladať fotkami, tak ako v tomto prípade… Ak ťa zaujíma niečo určité, od čoho chceš zdroj – napíš… Celý článok nejdem kvôli tebe teraz prepracovávať na spôsob Wikipédie😉

  7. No nezblaznite sa…
    K—t znamena kohut. Niekto to nazve vtak, iny pipik, niekto kohut. Preco by jedno malo byt vulgarne a ine prijatelne?
    P–a je odvodena od zakladu detskeho “pi” (idem piškať) – co je na tom neslusne alebo vulgarne?
    Z druhej strany:
    latinske penis znamena klacek alebo chvost – co je na tom tak strasne odborne a kulturne, dokonca viac ako kohut?
    latinske vagina znamena strbina – co je na tom tak strasne odborne a kulturne, ze prave takto by som ja slovak mal oznacovat nieco, co ma tisic inych presnejsich slovanskejsich nazvov?

  8. Skôr by som vulgárnosť daných výrazov pripísala dualite. Všetko je energia, ale vo vedomí je zakorenená dualita, ktorá pretína všetky oblasti bytia – mikrokozmos a makrokozmos, život a smrť, láska a nenávisť, atď. Každý aspekt bytia teda môže mať dva základné typy energie – láska/spájanie/počiatok života a nenávisť/rozdelenie/koniec života. Táto dualita sa odráža aj vo vyjadrovaní. V našom jazyku (a pravdepodobne aj v jazykoch odlišných kultúr) sa vyvinuli pomenovania vecí s rôznymi druhmi energie. Na jednej strane človek môže použiť úplne bežný výraz, ktorý nenesie hanlivý podtón, alebo si môže zvoliť slovné výrazy kokot a piča, ktoré majú hanlivý náboj. Čiže ak človek nie je seba-vedomý (vedomý si samého seba, kto je), dané hanlivé výrazy použije na zosmiešnenie “protivníka”. Tým sa deficit seba- vedomia v človeku vyrovná, pretože “protivníka” takpovediac ponížil na horšiu úroveň. Pre vyjadrenie úcty k životu, smrti a kolobehu stvorenia by som preto volila iné výrazy. S inou energiou.

    • Záporného náboja týchto slov som si vedomý🙂 A použil som ich náročky – aby som ukázal, že naše slovenské slová sú zaťažené bremenom a cudzie, latinské, nie sú. Prečo? Sme my Slováci špinaví, sú naše rozmnožovacie ústroje špinavé? A reprodukčné orgány kultúrnej, latinsky hovoriacej, šlachty a vzdelancov čisté a bez zaťaženia? Kým je tvorená naša civilizácia, kultúra? Vzdelancami a šľachtou – nám ostatným (ľudu) je iba vtlačená do hláv médiami, školstvom, cirkvou.. Myslím si, že aj táto dualita nám bola vtlačená. Že dobro a zlo sme v našom pôvodných predstavách nemali. Aspoň nie v takom význame, ako to chápeme dnes. Dobré neznamenalo jediné, predpísané, dogmatické a neurčité dobro. Dobro nebolo to, čo ma naučili, že je pre mňa výhodné. Dobro nebolo antropocentrické. Dobro znamenalo zladenie, rovnováhu v našom vnútri a rovnováhu s okolím, prírodnými silami. Zlo boli práve sily ohrozujúce, narušujúce rovnováhu. A keď nám bolo nanútené kresťanstvo, súčasne vtedajší kultúrni vzdelanci, kňazi, obrátili významy slov. Z novonastolenej nerovnováhy (zatlačená zem, žena, príroda, vyzdvihnutý muž, predstavy mysle, antropocentrizmus) spravili dobro – a z pôvodnej obávanej nerovnováhy, ktorá človeka oslabuje, ničí a nie je trvalo udržateľná, spravili dobro. Aby ľudí zmiatli.
      Slová ako kokot, piča a penis, vagína som použil ako nádherný príklad, stále jasný v našom jazyku, ktorý svedčí o tom, že sa niečo takéto stalo. Spolu s potlačením našeho pôvodného duchovna, našeho rovnovážneho prírodného nazerania na svet, boli zatlačené aj naše slová. Predovšetkým naše najsilnejšie slová – slová súvisiace s plodivou silou prírody. Takto boli zašpinené, aby sme ako národ boli oslabení. Pretože slová majú silnú čarovnú moc. A tí hore, čo si nás podmanili a zotročili nás, to vedia. Používanie latinských slov – penis a vagína – vnímam ako prijatie otroctva a odvrhnutie svojej podstaty, seba samého, svojho spojenia s predkami, s krajinou, so svojou prirodzenosťou.

      • Viem, že si si vedomý náboja tých slov. Prečo sú naše slovenské slová zaťažené bremenom špinavosti a menejcennosti… ? Skôr by som sa veľmi neorientovala na sexualitu v spojení s pohlavnými orgánmi. Pre kultúru našej oblasti to nie je typické. Vždy ma napríklad fascinovalo, koľko sexu sa nachádza v našich bájach, piesňach, povestiach, rozprávkach… a aj v “moderných” slovenských filmoch. Ide o to, že na oslavu života sa u nás používali iné symboly. V našej reči celkovo absentujú nejaké plnohodnotné výrazy pre pohlavné orgány. Možným vysvetlením by mohlo byť práve využívanie inej symboliky. Všetko je obsiahnuté v rozprávkach napríklad, ale aj v ľudových tradíciách, ktorými náš ľud oslavoval prírodu, zrodenie, život. Napr. pri svadbe mladucha, nevesta predstavovala Zem – ženský princíp a ženích Slnko – mužský princíp. Alebo v rozprávkach princ a princezná. Princezná (príroda) bola zakliata nejakou čarodejnicou (zimou/smrťou) do spánku, pričom ju princ (Slnko) zachraňoval. Skvele to vysvetľuje P. Dobšinský vo svojom diele Úvahy o slovenskych povestiach. (Inak vysvetľuje aj princíp jednobožstva a dvojbožstva v našich rozprávkach – jednota a dualita, kde jediný boh Čas vládne entitami dobra a zla). Zároveň nastoľuje zaujímavú tézu, že naši predkovia neprijali ideu jediného Boha od kresťanstva, ale že im bola vlastná z ich duchovna. Dobro v našich pôvodných predstavách bolo zastúpené životom ako takým (entitou, vedomím, čistým bytím, láskou) a zlo naopak smrťou (nevedomím, nebytím, neláskou – nenávisťou, ktorá ničí život a lásku).
        Zaujímavé je, že naše pôvodné duchovno nebolo kresťanstvom vytlačené. Vidno to na obraze slovenskej dediny a jej kultúry, v ktorej sa pôvodné “pohanské” rituály prekrývali s novšími kresťanskými. Táto symbióza je z môjho pohľadu unikátna. Ešte na začiatku 20. storočia ľudia praktikovali pôvodné zvyky, napr. pálenie moreny (zaháňanie smrti), do kresťanských obradov prenikli pohanské, napr. pálenie hromničnej sviečky, atď. Na začiatku 20. storočia ľudia ešte stále žili v prírode a s prírodou. Ak by som obviňovala nejakú ideológiu, bol by ňou komunizmus a industralizácia. Tie oddelili človeka od pôdy a hlavne komunizmus sa snažil vyhubiť duchovno. Dnes nám zostala iba matéria. Zaujímavé je napr. ako sme dnes vytlačili smrť z našich životov. Nikde ju nevidno. Ľudia zomierajú za múrmi nemocníc, sami. Dnes si nevážime smrť a to sa nám vypomstí, tá si nás nájde. Ale s otroctvom súhlasím, ľudia dnes nevidia, že okolo nás zúri tvrdý stredovek (v prenesenom význame slova). Pekný blog každopádne🙂

  9. suhlasim, az na jeden detail – myslim si, ze oznacenie “barbar” vzniklo skor z rimskeho “barbus – brada” , rimania sa holili a narody na sever od nich nie, tak ich nazyvali “bradaci – barbari”🙂

  10. už kto toto može ešte aj čítať nech sa ide dať liečiť, su to odjakživa vulgárne slova a ludia ich používaju v najväčšom hneva nadavaju si tak ako im huba narastla,,a vy z toho spravite senzaciu, už čo to je v tomoto svete,no hnus

  11. Pekné, netradičná téma, oceňujem odvahu.

    Len to netreba prestreliť zase do druhej strany. To znamená všetko, čo je spojené so sexualitou považovať za posvätné. To je chyba, pretože v minulosti, za to, že boli bližšie k prírode, ešte neznamená, že žili vždy správne a dobre.

    Sexuálne orgie, ktoré sa vykonávali povedzme aj v chrámoch, považujem za zvrátenosť. Kňažky, ktoré zasväcovali “okoloidúcich” do bohoslužby sexu, nie sú pre mňa žiadnym vzorom.

    Prečo? Proste preto, že nestačí byť prírodným, zemským. Na to, aby sme boli skutočným človekom, treba byť trochu aj nebeským, božským. Inak sa stratíme sami sebe.

Stojím o tvoj názor:

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s