Učme sa navzájom

377716_523951154298407_271693075_nVieš, k čomu som dnes došla? Že ten štrajk učiteľov v tomto období nie je náhoda. Má nám dať podnet na hlbšie zamyslenie sa, o čom to dnešné školstvo je. Čo vlastne tí nedocenení učitelia deti učia a ako ich pripravujú pre život. O tom to je. Nie o peniazoch. O deťoch a o ich ďalšom prežití.“

Každý z nás sme sedeli v škole, nechali sme tam podstatnú časť svojho detstva a obdobia dospievania. Nechali sme tam dobu, keď sme boli najučenlivejší, najnadšenejší, najtvorivejší. Rozvíja škola toto nadšenie, chuť po učení sa nového či tvorivosť?

Našej spoločnosti vládnu štruktúry. Štruktúry, ktorým sme zverili starostlivosť o našu krajinu, naše zdravie, našu kultúru, náš duchovný život. Je to štát, úrady, priemyselné spoločnosti, cirkev. Už sa neliečime sami, starostlivosť o svoje zdravie dávame do rúk lekárov a farmaceutických spoločností. Už sa neučíme sami, zodpovednosť za to, aby sme boli múdri, dávame školstvu a štátnym úradníkom. Toto menovanie môže pokračovať všetkými oblasťami.

Čo sa ale deje? Tým, že štruktúram zveríme naše záležitosti, dáme im moc jednať v týchto záležitostiach. Dáme im moc nad našimi životmi. Nad nami samými. Vytvárame mocenské systémy.

Každý systém má zotrvačnosť a samoregulačné mechanizmy. Snaží sa udržať „pri živote“. Mocenský systém sa snaží udržať pri moci a získať viac moci.

Akým spôsobom má systém nad tebou moc? Nad alkoholikom má moc alkohol. Nad psom jeho pán. Nad učiteľom jeho zamestnávateľ, ktorý mu sprostredkováva živobytie. Tieto všetky prípady majú jedného spoločného menovateľa: závislosť: Alkoholik je závislý. Pes je závislý. Učiteľ je závislý.

Nad učiteľom má moc systém, ktorý ho robí závislým. Napríklad ho drží privrznutého v peňažnej tiesni a v neistote o zamestnanie.

Čo je pre systém nebezpečné? Keď systém prerástol istú veľkosť, je preň nebezpečná každá zmena. Vonkajšia či vnútorná. Už je príliš veľký, príliš ťažkopádny, aby sa stíhal zmenám prispôsobovať. Zmeny ho ohrozujú. Štruktúry systému prestávajú fungovať, toky už prúdia inakadiaľ a systém stráca svoju moc. Systém chradne, až sa rozpadne.

Systémy ale majú silu, moc, a snažia sa týmto zmenám čeliť. Keď sa im nedokážu prispôsobiť – tak im bránia. Zabraňujú tomu, aby sa zmeny vyskytli.

Ako sú toho schopné? Jednoducho. Majú v rukách nás, ľudí – jeden z najzásadnejších zdrojov zmien. Zmeny sú prinášané myšlienkami a tie sa rodia v hlavách ľudí. Zmeny sú prinášané pocitmi v srdciach ľudí. Najviac týchto podnetov prichádza od mladých ľudí. Od ľudí ešte plne nezačlenených do umelých systémov.

Školstvo, ako jedna z týchto mocenských štruktúr, sa už dlho nestará o vzdelávanie, o duševný rozvoj. Už dávno nepomáha ľuďom k múdrosti. Ak vôbec dakedy.

Školstvo zabíja tvorivosť. Zabíja nadšenie. Zabíja nové. Zabíja iskru v deťoch. V mladých ľuďoch. Jeho cieľom nie je vzdelávanie. Školstvo okresáva ľudí, pomaly premieňa živé tvorivé bytosti na predprogramované stroje.

Nemať zmeny by sa možno mohlo zdať výhodné. Keď niečo funguje, prečo to meniť? Raz je to takto zabehnuté a ide to, točí sa to. Máme obživu, rodíme sa a starneme. Systémy potláčajúce zmeny majú ale jednu veľkú vadu. Vadu, ktorá ohrozuje prežitie ľudstva ako druhu. Skostnatelé umelé systémy nám ľuďom berú schopnosť prispôsobovať sa. Systémy síce potlačia zmeny v oblastiach, v ktorých majú moc. Potláčajú zmeny pochádzajúce od ľudí. Nepotlačia však prirodzené zmeny – zmeny okolia systému. Čo je okolie systému? Napríklad Príroda. Všehomier.

Tieto systémy bojujú aj proti týmto zmenám. Bojujú proti okoliu. Bojujú proti Prírode. Proti Zemi. Ničia Prírodu, snažia sa ju ovládnuť, potlačiť. Ničia Zem. Samotný boj systémov s Prírodou je zdrojom zmien. Systémy si takto sami tvoria zmeny, pília si konár, na ktorom sedia. Narúšajú prírodné zdroje, na ktorých sú závislé.

Nezabúdajme, že my ľudia sme súčasťou Prírody. Sme súčasťou prirodzených systémov Zeme, ktoré sú našim umelým systémom nadradené. Prírodné zákony sú nadradené umelým zákonom.

Tým, že vydržiavame tieto mocenské systémy, ničíme seba samých, stávame sa neschopní prispôsobovať sa a ničíme svoje okolie, ktorého sme súčasťou. Ničíme samých seba.

Haluz.

Je cesta von?

Áno.

Musíme na to ísť pekne od začiatku. Chyba nastala, keď sme začali presúvať zodpovednosť na inštitúcie. Keď sme dali neživým konštrukciám a štruktúram moc nad našimi životne dôležitými záležitosťami. Nad zdravím. Nad múdrosťou. Nad obživou.

Mocenské systémy vytvárajú sieť vzájomne nezávislých jedincov, plne závislých od systémov. Odborne sa tomu hovorí atomizácia spoločnosti. Pod tlakom systémov sa rozpadli závislostné vzťahy medzi členmi rodu či dediny. Rozpadajú sa rodiny. Systémy vyzdvihujú individualitu a „nezávislosť“ – týmito lákavými slovami si nás viac a viac podmaňujú. Oslabujú nás. Robia z nás koliečka v stroji rútiacom sa do záhuby.

Vrchol pokroku nie je v nezávislosti. Ako živé bytosti Prírody nemôžme byť nezávislí. Vždy sme závislí od svojho prostredia a od prežitia v ňom. Kúzlo je vo vzájomnej závislosti. Vzájomnej závislosti blízkych ľudí. Závislosti v kruhu priateľov, rodiny, rodu, susedstva.

Toto nás robí silnými. Tak ako systém je silnejší ako súhrn sily jeho súčiastok – tak aj skupina prepojených vzájomne závislých ľudí je silnejšia ako súhrn síl jej členov. Každý sám dom nepostaví, ale spoločne to už ide. Každý sám svoje dieťa nenaučí všetkému potrebnému – ale ľudia z nášho okruhu to spoločne zvládnu. Navyše – dieťa si spomedzi ich vedomostí a schopností môže vybrať to, čo samo cíti.

Tvoji priatelia, susedia a členovia rodiny zvyčajne nemajú za cieľ získať nad tebou moc, mať z teba zisk. Chcú ti dobre – pretože tvoje dobro je aj ich dobro. Tvoríte jedno spoločenstvo a silný, zdravý a múdry jedinec je prínosom pre všetkých ostatných členov spoločenstva.

Učme sa navzájom. Liečme sa navzájom. Spravujme si svoje záležitosti spoločne.

Nehovorím, že školstvo ako inštitúcia má byť zrušená. Nehovorím, že učitelia sú zbytoční. Školstvo tu je a môže byť použité ako platforma. Školy môžu byť miestom stretnutia ľudí spoločenstva, miestom predávania vedomostí, miestom tvorenia nového. Učitelia nemajú byť štátnymi úradníkmi zastupujúcimi záujmy systému. Nemajú učiť deti ako byť dobrým kolečkom v stroji systému. Nemajú učiť. Majú umožňovať. Umožňovať učenie. Pozývať hostí, pomáhať v pochopení, usporadúvať podujatia. Poznatky máme všetci, a knihy aj Internet sú ich plné. Učiteľ či škola nemajú byť zdrojmi poznatkov, zdrojmi vzdelania – majú byť umožňovateľmi. Umožňovateľmi spoločného vzájomného učenia sa múdrosti. Spoločného vzájomného duševného a duchovného celistvého tvorivého rozvoja. Majú nadchnúť, dopomôcť.

Čo štát? Môže byť celý štát spravovaný takýmto spôsobom? Môže. Súčasné informačné technológie to umožňujú. Nemusíme mať volených zástupcov zastupujúcich záujmy veľkých hráčov systému. Nepotrebujeme prostredníkov – na chode štátu sa môžeme podieľať my všetci prostredníctvom internetovej volebnej platformy. Nebudeme raz za štyri roky zverovať starostlivosť o veci verejné nejakej politickej strane. Nebudú o rozhodnutiach hlasovať poslanci. My sami môžeme prostredníctvom Internetu hlasovať o otázkach nás sa týkajúcich. Takéto štátne zriadenie je predstavené napríklad v knihe The Coming Age of Internetocracy a o jeho zavedenie sa snažia Pirátske strany.

Tento systém však predpokladá uvedomelú verejnosť, ktorej veci jej nie sú ľahostajné. Zasa sme pri vzdelávaní. Pri školstve. Sme v začarovanom kruhu. Z kruhu však môžeme vykročiť. A to v hocijakom jeho bode.

Musíme vykročiť. Vziať veci do vlastných rúk. Teraz.

Začnime od seba, od svojho okruhu blízkych. Posúvajme sa preč od závislosti od systémov. Posúvajme sa ku vzájomnej závislosti. Budujme medziľudské vzťahy. Prestávajme živiť štruktúry, ktoré nás zneužívajú. Bude to prácnejšie – ale zároveň radostnejšie a plnohodnotnejšie. Naša budúcnosť za to stojí.

*

*

*

zachranme-skolu

Pozri aj:
Sloboda učenia
 Intuitívna pedagogika – Alternatíva v školskom vzdelávaní

5 thoughts on “Učme sa navzájom

  1. Aj šírenie takýchto článkov je na nás ľuďoch.. možnosti šíriť informácie máme ako nikdy predtým.. skoro každý máme doma tlačiareň, môžme nechávať texty položené v čakárňach, na nástenkách v školách.. a to nehovorím o internete, o sociálnych sieťach.. o rozhovoroch s ľudmi naokolo, na ulici.. chce to len vôľu pôsobiť na okolie.. keď som brojil proti ACTA (za slobodný Internet) bol som prekvapený, ako ľahko to ide, keď ľudia vidia, že ide o dobrú vec..

  2. Spätné upozornenie: Učitelia – Krkavec | Cesta Človeka

  3. Spätné upozornenie: Zobuďme sa! | krkavec

  4. Spätné upozornenie: Zobuďme sa! – Krkavec | Cesta Človeka

Stojím o tvoj názor:

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s