Viera

Veriť v⁠ dačo? Veriť tomu, čo ti niekto povie? Veda? Cirkev? Rodičia? Niečo viem a⁠ v⁠ niečo ve­rím. Vedieť – vedomie – veda.

Vieme to, čo dokázala moderná veda. Veríme dôkazom vedcov. Minulosť ukazuje, že veda sa zatiaľ skoro vždy mýlila, staré tvrdenia sú opa­kovane prepisované novými zisteniami a⁠ tie budú zas prepísané.

Vlastne je to s⁠ vedou rovnako ako s⁠ cirkvou. Ľudia sú veriaci v⁠ “pravdy” vytvorené cirkvou, či v⁠ “pravdy” vytvorené vedou. Všetci sú veriaci. Vierovyznaním je rovnako kresťanstvo ako ateiz­mus či moderná veda. Vlastne veda, či práve moderný kapitalizmus sú dokonca v⁠ istom zmysle aj náboženstvami. Zbožňovanie rozumu, racionalizmu a⁠ vedeckej metódy, zbožňovanie kapitálu, peňazí.

Jestvuje pravda? Viem vôbec niečo? Viem, že nič neviem. Ba. Viem, že žijem. Viem, že dýcham. Viem, že svet sa krúti v⁠ kolobehoch. Deň, noc. Jar, leto, jeseň, zima. Zrodenie, život a⁠ smrť a⁠ zro­denie.

Viem, že mám vedomie. Som si vedomý živo­ta v⁠ sebe. Vidím. Počujem. Som si vedomý svo­jich vnemov. Vonkajších zmyslových. Vnútorných pocitových.

Preciťujem vnútro. Keď ujdem “pravdám”, čo sa na mňa zovšadiaľ hrnú. Keď ujdem vieram, ru­chu kníh a⁠ umelých svetov. Keď skľudním myseľ, ktorá sa chce každou “pravdou” prehrýzť.

Vtedy započujem svoje vnútro. Uvedomím si, že vnútri toho veľa viem.

Vedomie sídli vo mne. Ja viem, čo je pravda. Pravda je v⁠ nás. Vieru nepotrebujeme. My vieme – teda, kým nie sme zmotaní vo vierach. Vieme, kto sme. Vieme, čo tu robíme. Vieme, že sme sem na niečo prišli. Vieme, že to máme ukryté v⁠ sebe. Vo svojom vnútri. Vo vedomí.

Možno boli časy, keď naši predkovia nemali kultúru zo lží, kultúru vier, škôl a⁠ učení. Mali kul­túru vedomia. Mali vedu v⁠ pravom slova zmysle. Utvorili jazyk, kde veda súvisí s⁠ vedomím, nie s⁠ vierou.

Kde sa berie tá pravda v⁠ nás? Nie sme sa­mostatní jedinci. Sme súčasťou kruhu živých by­tostí. Sme súčasťou krajiny na ktorej žijeme. Keď sa prechádzame lesom, sme súčasťou lesa. Keď zjeme černicu a⁠ nadýchneme a⁠ vydýchneme svieži voňavý lesný vzduch. Keď sa nám pohnú črevá, čupneme si a⁠ lesík pohnojíme. Sme súčas­ťou lesa.

Sme súčasťou Zeme. Všehomieru. Sme vždy súčasťou niečoho, čo nás presahuje. Sme lesom. Sme Zemou. Sme Vesmírom. Rozjímame. Putu­jeme do hĺbky a⁠ šírky duchovného sveta. Sveta nášho ducha a⁠ duše. Putujeme k⁠ pravde. Odha­dzujeme viery. Vieme.

* * * Pozri aj: O láske k pravde, o hľadaní pravdy, o dialógu ako vedeckej metóde * Dodatok: Domnievam sa, že pri prevrate a nútenom prijatí kresťanstva pred tisíc rokmi spravila cirkev isté opatrenia, aby si utvrdila postavenie. Zaviedli napríklad históriu (priamočiare vnímanie času), aby premazali dovtedajšiu minulosť, ktorá bola chápaná kruhovo, v kolobehoch. Dokonca sa pustili do zmien v samotnom jazyku, aby prekryli poznanie ľudí a zviedli ich tam, kde chcú oni. Myslím, že práve slovo viera je tohto príkladom. Začnem ale vedou. Slovo veda je veľmi staré, až indoeurópskeho pôvodu, má rovnaký základ ako indické védy. Pôvodne nemalo význam modernej “objektívnej” ateistickej vedy – pôvodne to bola veda celistvá. Veda aj duchovná. Veda ako súhrn vedomostí – právd o nás samých, vonkajších aj vnútorných. Cirkev potrebovala spracovať toto vedomie ľudí, potlačiť ho, aby neprekážalo pri “vieroučení” “jediného správneho” náboženstva. Táto veda bola v našej kultúre tak silná, že ju nedokázali potlačiť. Podobne, ako s našimi pôvodnými sviatkami a obradmi, cirkev ju dokázala iba prekryť a zatieniť skutočný význam. Našu pôvodnú vedu prekryli. Zmenili jej podstatu, zakryli význam. Spravili tak veľmi účinne – v oblasti jadra našej kultúry, v jazyku samotnom. Slovo veda nahradili slovom viera. Slovo “viera” začali používať vo význame “veda”. Vedenie nahradili verením. Vedomie vierou. Pravda nebola už v našej duši, či v duši sveta, pravda nebola skutočná – pravda bola v písme a my jej veríme. Už nevieme, nemáme k pravde priamy prístup, sme odkázaný veriť. Veriť v to, čo hovoria kňazi, veriť v to, čo je v Biblii. Votreli sa medzi nás a duchovný svet, medzi nás a pravdu. Naše súčasné slovo viera zahŕňa v sebe dva významy: viera prevzala aj význam pôvodnej vedy, vedenia a zároveň ho miesi s verením v pôvodnom slovazmysle, s dôverou v niečo. Toto v nás doteraz vytvára zmätok. Tí kresťania, čo majú s duchovným Vedomím, s Bohom, vlastnú skúsenosť, pevne veria. Oni však vlastne vedia. Vieru ponímajú vo význame pôvodnej duchovnej vedy. Ateisti, naopak, majú vedu, ale vlastne len veria v pôvodnom význame slova veriť – dôverujú. Veria v dôkazy a vysvetlenia vo vedeckých knihách. Tieto dva tábory sa hádajú navzájom. Nedokážu sa pochopiť, kým si neuvedomia, čo sa stalo. Kde sa dvaja bijú, tretí vyhráva. Inštitúcie vyhrávajú. My všetci sme držaní v klietke nevedomosti. Nie sme si vedomí, že k pravde a duchovnu máme priamy prístup. Oddávame sa do rúk inštitúcií zastupujúcich pravdu – cirkvám, súdnictvu, školstvu, vedeckým ústavom… Veríme v to, čo nám oni povedia – a oni to zneužívajú, pútajú nás lžami, robia z nás otrokov. Svojich služobníkov. Väznia nás v klamných modeloch sveta. Cesta von je jednoduchá, môže však byť ťažká. Je v očiste od nánosov vier. V ceste k samému seba. V poznaní samého seba. V spojení sa s duchovnom, ktoré je v nás. V uvedomení a vedomom živote. Dodatok druhý: Čo sa mojej vety “Zaviedli napríklad históriu…” týka, mohol som sa vyjadriť jasnejšie, už som to opravil. Myslel som to tak, že cirkev zaviedla priamočiare (lineárne) vnímanie času. Pred tým nedávalo zmysel písať letopisy (históriu), pretože naši predkovia chápali čas v kolobehoch (cyklicky). Nebolo dôležité, aký rok je – ale v ktorej časti kolobehu práve sme. A kolobehov rozoznávali veľa vzájomne sa prelínajúcich. Jednotlivé časti kolobehov opisovali báje (mýty), ktoré sa vyprávali vždy v tej časti kolobehu, ku ktorej sa viazali. Pomáhali tak ľuďom porozumieť prírode, času a nastávajúcim zmenám. Pretože všetko v prírode sa opakuje v kolobehoch a my sme súčasťou prírody. Cirkev priniesla nový pohľad na čas. Zaviedla históriu, ktorá sa vlastne začala prijatím priamočiareho pohľadu na čas. Toto je dôvod, prečo sa u nás história začína až obdobím príchodu bratov solúnskych. To bola doba prevratu. Násilného prevratu. Priamočiary čas nám bol vnútený a je nám neprirodzený, trpíme v dôsledku neho. Vytesnali sme smrť. Staroba sa nesluší. Už nevieme, aká je naša úloha v jednotlivých častiach kolobehov, v mladosti, stredom veku, v starobe… Nevieme sa popasovať so smrťou, zdanlivý úpadkom. Nevieme sa vyrovnať s krízami, ktoré sú obdobím konca a začiatku zároveň. Čo tým cirkev získala? Odpílila ľudí od ich minulosti, koreňov. Od našich predkov. Cirkev chcela moc. Čím sú ľudia slabší, nevedomejší, tým väčšiu moc cirkev má. Zmenou vnímania času cirkev premazala vek, ktorý bol pred tým, odpílila ľudí od ich minulosti, ich koreňov. Tak ako strom bez koreňov je slabý, tak aj človek. Prečo mala cirkev záujem premazať minulosť? Prečo by tak robila, keď vlastne niesla pokrok, písmo, lepšie časy? Pretože v skutočnosti priniesla úpadok a otroctvo. Cirkev nechcela, aby si ľudia pamätali, že pred tým boli slobodní. Napriek týmto opatreniam a snahám, sa cirkvi vymiesť vedomie doteraz úplne nepodarilo.. Doteraz tušíme, že by sme mali byť slobodní. A chceme slobodu. Národné obrodenie a snahy o demokraciu nie sú novodobé vynálezy – sú to pokusy o návrat. Keď otrok prijme to, že je otrokom, tak potom nerozumie, čo je sloboda. Nechce slobodu, nechce zodpovednosť. Chce slúžiť, pretože to prijal za svoje poslanie. Ak by sme začínali ako otroci, netúžili by sme po slobode. To, že po nej túžime, znamená, že sme slobodní dakedy boli a ešte stále si to hmlisto pamätáme.

6 thoughts on “Viera

  1. Hm krkavec. Podľa prapôvodného zmyslu slovo Viera je totožné zo slovným spojením VEDieť RA. NIečo v zmysle viem že existuje absolutný stvoriteľ všehoMIRa ktorý je nepoznateľný.

    Ale ináč s tebou úplne súhlasím.

    • Dušan: Ra mi príde ako novodobý výmysel. Možno z obdobia romantizmu, možno ešte oveľa novší. Budem ale rád, ak ma presvedčíš o opaku, napríklad inými koreňoslovnými príkladmi. Necituj mi ruských ezoterikov, v ich výklade je veľa doočíbijúcich bludov. Veľa s týchto rusov hovorí, čo ľudia chcú počuť. Nie to, ako sa veci naozaj majú. Zmena bolí, a pochopenie často vyžaduje vnútornú zmenu. Ľudia sú ale väčšinou upätí na viery a odmietajú sa zmeniť. Bránia sa a radšej prijmú bludy, len aby neodporovali ich vieram a chápaniu sveta. Ich chápanie sveta je ale často silne ovplyvnené súčasnou kultúrou a bludmi cirkví. Predsalen, mali na nás tisícročný vplyv.

      • Jop, krkavec je to kľudne možné že to čo je na vedy.sk je “veľa” výmyslov, ale veľa podľa mňa nieje. Hlavne čo sa týka spôsobu života (odstraňovanie parazitov /psychopatov (=ľudí bez svedomia) a nevytváranie deprivantov.výchovou)

        k tomu RA spomeň si na slovo radosť = znamená DOSŤ RA
        vatRA (sa používala pri oslave rovnodennosti a pri iných udalostiach)

      • O vatre neviem, vraj je z rumunštiny, ale radosť ti vyvrátim: je to rad-osť, nie ra-dosť. Koreň slova je “rád”, ako mať niečo rád. “-osť” je bežná koncovka: horkosť, striedmosť, hodnosť…

Stojím o tvoj názor:

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s