Hospodárstvo a heterarchia – prirodzený model spoločnosti

open-hands-circlePadne dobrý nápad. Niekto zlúči veľa dobrých nápadov do dobrého vynálezu. Čo treba spraviť, aby sa stal vynález naozaj prínosný pre ľudí? Pre spoločnosť? Zamyslime sa. Hádam treba zabezpečiť, aby sa dobrý vynález (napríklad nová technológia šetrná k životnému prostrediu) dostala do povedomia čo najviac ľudí, stala sa čo najviac používanou. Keď sa takého dobré technológie stanú rozšírenými, podporí to ich zlučovanie v ďalších vynálezoch. Podporí to pokrok k lepšiemu. Podporí to inovácie, prínosné všetkým.

Pekný príklad tohto je Internet. Internet vznikol na otvorenom základe, bez obmedzovaní pravidlami „z hora“. Bez obmedzovaní použitia dobrých vynálezov v oblasti informačných technológii. Ak sa javili ako dobré, jednoducho boli nasadené. Internet samotný umožnil ich rýchle šírenie k odborníkom a verejnosti, ktorí sa starajú o siete a využívajú ich. Za posledných 50 rokov boli informačné technológie oblasťou s najväčšou mierov inovácií. Sami vidíme pokrok, nie len v zlepšovaní – ale pokrok dokonca otvárajúci úplne nových oblastí. Síce máme aj lepšie chladničky, lieky či autá ako pred 20 rokmi, od podstaty sa však nezmenili. Naopak, v oblasti informačných technológii vznikol Web. Potom vznikol Web 2.0, kde si začali ľudia vymieňať obsah oboma smermi. Nie len smerom autor -> redaktor -> čitateľ, aký bol dovtedy známy. Zrazu zdieľame všetci zo všetkými. Najnovšie sa objavili sociálne siete a medzitým p2p siete: decentralizované zdieľanie dát cez torrenty, videohovory zadarmo postavené na virtuálnej sieti počítačov užívateľov… Projekty ako otvorená encyklopédia s vidinou sprístupnenia všetkých informácií ľudstva nezištne každému. Fóra, videoblogy… Iniciatívy volajúce za transparentnosť štátov a odkrývajúce zločiny našich vlád. Priestor obchádzajúci dovtedajšiu cenzúru obsahu „zvrchu“. Povstali úplne nové spôsoby zriadenia a spolupráce ukazujúce, že zdieľanie má oveľa väčšiu silu ako súťaženie. Že sieť poprepájaných uzlov je oveľa výkonnejšia a účinnejšia ako naše civilizáciou zavedené hierarchické štruktúry.

Sila nie je v uzloch samotných, v ľuďoch, ktorí sú každý sám na opustenom ostrove. Sila je vo vzťahoch. V spojeniach. Vzťahmi vzniká nové, vzťahy sú život. Vzťah je výmena rôznych podôb životnej sily. Vzťahy točia kolesom života, rozkvet rastie s pribúdajúcimi vzťahmi. Spojeniami medzi bytosťami, ľuďmi. Spojeniami srdca, ducha, spolupráce, pomoci, služby.

V súčastnosti nám v spoločnosti prevláda hierarchické zriadenie. V tejto štruktúre je nadväzovanie vzťahov obmedzené a vopred predpísané: Deti v škole majú nadriadeného učiteľa. Deti spolupracujú do istej malej miery navzájom. Učiteľ im zvrchu káže. Učitelia medzi sebou do istej malej miery spolupracujú a riaditeľ im zvrchu káže. Riaditelia škôl spolupracujú do istej malej miery navzájom a úradníci na ministerstve školstva im zvrchu kážu. Je vyvíjaný tlak, aby boli členovia na jednej úrovni (žiaci, učitelia) podobní, normalizovaní – pretože tak sa jednoduchšie zvrchu riadia. Žiaci sú uniformovaní, ich odlišnosti a nadania potlačované. Oceňuje sa nevytŕčanie z radu. Centrálne riadenie si vyžaduje podávanie správ od podriadených nadriadeným a hodnotenie výsledkov. Kvalitatívne pokroky zlepšovania vlastností sa však dajú ťažko merať a hodnotiť. Dochádza tak k nezdravému sklonu všetko merať kvantitatívne podľa noriem: kreditami, počtom chýb, známkami či množstvom naučenej informácie. Uniká ale samotná podstata a tou je pochopenie súvislostí, vedomosť, múdrosť. Vedomosť a múdrosť sa totiž merajú ťažko a ešte ťažšie sa výsledok merania odovzdá ako správa riaditeľovi či úradníkovi na ministerstve školstva.

Naproti tomu sa už niekde rozvíja iný model. Deti sa učia navzájom. Janku, nadšenú chovateľku potkaníkov, baví biológia, tak sa ju sama naučí a vysvetlí látku spolužiakom. Jurko zasa vysvetľuje slovenčinu mladším žiakom. Učiteľ neučí, on usmerňuje a umožňuje, poprípade veci ujasní, keď je v niečom zmätok. Deti sa učia to, na čom sa s učiteľmi a rodičmi zhodnú, že je prospešné. Týmto spôsobom môžu rozvíjať to, s čím súznia a lepšie odpovedať na zmeny prostredia: nemusia čakať, kým si potrebu zmeny osnov uvedomia štátni úradníci. Lebo vtedy je už zvyčajne neskoro. Aj učenie samotné ide oveľa ľahšie. Deti sa snažia pochopiť, nie len odrapotať to, čo učiteľ po nich chce. Žiaci sa navzájom podporujú, chápu zmysel toho, čo sa učia. Učia sa to, čo ich zaujíma a nemusia byť nútení. Nemusia byť hodnotení. Zmysel badajú v tom, čo si môžu naživo osahať, vyskúšať – spojiť teóriu s praxou. Výklad zo životom. Naša ľudská prirodzená chuť po učení a poznaní sa rozvíja. Deti sa navyše učia spolupráci a vzťahom. Úradníci na ministerstve školstva nemusia byť vynechaní – môžu byť spojkou medzi jednotlivými školami a podporovať prínosné projekty. Na prvý pohľad sa toto zriadenie javí ako účinnejšie. Je na to aj matematický dôkaz uvedený pod článkom.

Pri hierarchickom spoločenskom zriadení, kde ľudia plnia príkazy svojich nadriadených a podávajú hlásenia, je účinnosť ich spolupráce veľmi obmedzená. Donedávna to až tak nevadilo, nakoľko boli samotné spojenia obmedzené priestorovo. V dobe, keď bolo hierarchické zriadenie vymyslené, bol najrýchlejším prostriedkom výmeny správ jazdec na koni, poprípade poštový holub. Hierarchia umožnila usporiadať tento obmedzený počet spojení medzi ľuďmi spolupracujúcimi vrámci cirkvi či štátu. Dnes však máme informačné technológie a miera spolupráce medzi ľuďmi už nie je priestorovo obmedzená. Zrazu môžeme byť všetci vo všetkými vo vzťahu a vymieňať si správy. Spoločne spolupracovať a tvoriť. Hierarchia je na príťaž. Staré hierarchické štruktúry nás brzdia, doslova nás pútajú a zamedzujú zmenám k lepšiemu.

Zamyslime sa.

Heterarchia znie ako niečo nové, neodskúšané, podozrivé. Je tomu naozaj tak?

V skutočnosti máme s týmto „novým“ zriadením už prinajmenšom niekoľkotisícročné skúsenosti. Len s rozvojom civilizácie bolo odsunuté na vedľajšiu koľaj. Chýbali prostriedky, ktoré by umožnili dostatočnú mieru vzťahov spolupráce medzi ľuďmi pri vznikajúcich väčších celkoch: štátoch, ríšach. Toto je jeden z dôvodov, prečo bola zavedená hierarchia.

Pred vznikom štátov na našich územiach boli najväčšie organizačné jednotky kmene. Hlavnou jednotkou bol rod, v rámci dediny mohlo byť niekoľko rodov. Dediny tvorili kmeň. Kmene sa spájali iba v dobe výnimočného stavu, napríklad vonkajšieho ohrozenia. Samova ríša bola vlastne len kmeňovým zväzom. Hierarchiu naši predkovia využívali len v týchto výnimočných stavoch ohrozenia, keď nebol čas ani technické prostriedky na zvažovanie za účasti všetkých. Vytvorila sa hierarchia s jedným dôveryhodným človekom na čele a ten rozhodol. Pochopiteľne má toto zriedenie svoje nevýhody, ktoré rýchlo vyplávajú, ak sa včas nerozpustí. Vedie k zneužívaniu moci a zotročovaniu ľudí.

Bežným zriadením bola v tom čase hetearchia. Dediny boli samostatné jednotky a v rámci kmeňa sa ľudia stretávali pri slávnostiach. V dedine sa ľudia poznajú a slovné spojenie stačí na to, aby mohol podľa potreby spolupracovať každý s každým. Samozrejme, niektorí ľudia boli váženejší ako iní, mali vyššie postavenie. Nebolo však dané nijak pevne a nejestvoval systém brániaci spojeniu, ak sa ukazovalo ako výhodné pre zúčastnených. Znakom tohto usporiadania je kruh, kde všetci sme na rovnakej úrovni a vzájomne na sebe voľne závislí. Napríklad ekosystém je takýmto kruhom a príkladom heterarchie.

Ďalšou peknou vlastnosťou heterarchie je decentralizovanosť a robustnosť (statnosť). Heterachická spoločnosť nie je zvrchu (či zo stredu) riadená. Je riadená ad-hoc, to znamená „pre tento účel či určitý prípad“. Jej štruktúra aj riadiace uzly sa menia podľa potreby. To jej dáva silu a odolnosť. Príkladom je ekosystém. Všetky živé bytosti na jednom mieste navzájom spolupracujú. Nie sú riadené z jedného miesta. Riadia, zlaďujú a udržujú sa v rovnováhe spoločne. V súčasnej dobe sme do ekosystémov veľmi rýchlo a veľmi surovo a podstatne zasiahli. Z väčšiny európskych ekosystémov sme za posledných tisíc rokov vyhubili podstatnú časť druhov. Ekosystémy však akoby zázrakom stále pracujú. Zatiaľ.

Skús si takýto zásah predstaviť v našej hierarchickej spoločnosti.

Čo by sa stalo si vedeli predstaviť vedci pracujúci pre americkú armádu a začali pracovať na vývoji decentralizovanej počítačovej siete, ktorá by prežila aj výpadok veľkej časti svojich uzlov. Hľadali spôsob, ako zabezpečiť komunikáciu v prípade zničenia veľkých miest pri teoretickom útoku jadrovými zbraňami. Položili základy Internetu. Práve Internet je tou informačnou technológiou, ktorá nám dnes umožňuje návrat k účinnejšiemu a prirodzenejšiemu heterarchickému zriadeniu.

O ďalšej (prekvapivej) vlastnosti heterarchických zriadení som sa dozvedel len nedávno, na hodine Projektového manažmentu. Je ňou tvorba zdieľaných hodnôt. Hodnôt prospešných pre všetkých. Stromy tvoria kyslík nie len pre seba na noc, ale pre všetkých na Zemi. Ľudia na dedine pomôžu aj cudziemu. V meste, kde je hierarchia silnejšia, je to iné.

Dáva to zmysel?

Pekný príklad je s reštauráciou: Keď majú zamestnanci medzi sebou dobré vzťahy a záleží im na dobrých vzťahoch zo zákazníkmi – tak dobre varia, ľudia sa dobre najedia a tvorí sa tak zdieľaná hodnota pre spoločnosť a aj súkromná peňažná hodnota pre zamestnancov. Všetci získajú. Naopak, zlá reštaurácia sa vyznačuje zlými, umelými formálnymi hierarchickými vzťahmi podriadený – nadriadený. Majiteľovi ide o zisk, tak šetrí, kde sa dá a snaží sa všetko zvrchu riadiť, aby bol kuchár čo najvýkonnejší a potraviny čo najlacnejšie. Výsledkom je nespokojný zákazník, pri ktorom sa obsluha pretvaruje. Jedlo nestojí po duchovnej, výživovej ani chuťovej stránke za veľa. Je viac škodlivé ako prospešné. Zákazník sa cíti podvedený. Ale príde iný. Reštaurácia vytvorila hodnotu, ale súkromnú – len pre svojho majiteľa.

Naša civilizácia v dôsledku zavedenej a upevňovanej hierarchie veľmi trpí. Obmedzovanie vzťahov a zavádzanie umelých formálnych vzťahov má za následok postupujúcu atomizáciu spoločnosti – jej rozpad. Ľudia sa jeden druhému odcudzujú. Vytváranie zdieľaných hodnôt ustupuje hodnotám súkromným. Kapitalizmus to ešte viac posilňuje tým, že zaviedol mieru úspechu tvorby súkromných hodnôt – peniaze. Tvorbu zdieľaných hodnôt si nevšíma. Tvorba zdieľaných hodnôt, napríklad zveľaďovanie životného prostredia, tvorba umenia, duchovný rozvoj alebo ochrana životného prostredia, sú potláčané. Ľudia, čo sa snažia o duchovnú národnú obrodu, alebo o záchranu prirodzených lesov na Slovensku, majú často pocit, že idú hlavou proti múru. Aj keď ide umelý systém proti nim, nevzdávajú sa, pretože cítia, že prirodzené zákony sú na ich strane. Čo dávajú sa im na duchovnej úrovni znova vracia a dáva im to silu. Toto nemožno povedať o ľuďoch začlenených do hierarchického systému. Tí síce získavajú peniaze, duchovne sa ale cítia vyšťavení. Slabí. Často sú chorí, telesne i duševne.

Kam spejeme?

Je možné opraviť kapitalizmus?

Toto sa nás spýtal aj profesor na prednáške.

Odpoveď je áno. Riešenie je posun preč od súčasného prevládajúceho predaja výrobkov za peniaze. Posun k službám a ekonomike založenej na službách, nie výrobkoch. Vzájomné služby posilujú vzťahy a vzťahy posilujú tvorbu zdieľaných hodnôt. Jednoduché.

Hlavné chyby kapitalizmu sú tri:

  1. Potláčanie tvorby zdieľaných hodnôt – peniaze sú schopné merať a odmeňovať iba tvorbu súkromných hodnôt.

  2. Neschopnosť prenosu vedomostí – voľný trh predpokladá dostupnosť všetkých informácií. Informácie sú však cenzurované, chránené monopolmi (patentami a autorskými právami) a navyše, medzi informáciou a vedomosťou je priepastný rozdiel.

  3. Ľudia sú od ekonomiky závislí. Musia sa jej prispôsobovať, podraďovať svoje životy a ciele. Ocitajú sa v polohe rukojemníkov. Ekonomika by mala byť pre ľudí, nie ľudia pre ňu. Mala by byť niečím navyše, čo je dobré mať – naše prežitie a osud od nej ale nesmie závisieť.

Kapitalizmus fungoval v dobe, keď bol vytvorený. Pred 300 rokmi nebola spoločnosť tak zložitá ako dnes. Ani výrobky a služby neboli tak zložité. Keď vtedy chcel zákazník truhlicu, vedel presne, čo chce, vedel koľko práce a prostriedkov treba na zhotovenie. Vedel ohodnotiť akosť hotového výrobku alebo služby a patričnú cenu v peniazoch. Dnes je však stav iný. Zákazník chce napríklad webové stránky a má iba veľmi hmlisté predstavy, čo to vlastne chce a čo to má robiť. O tom, koľko práce za tým je a čo musí poskytovateľ urobiť nevie väčšinou už vôbec nič. Cena v peniazoch ako miera výrobku alebo služby tak vlastne prestáva mať výpovednú hodnotu. Hlavne ak zákazník sám nie je schopný ohodnotiť akosť a správnosť dodaného riešenia. Dnes akoby všetko mala riešiť cena a vlastne nerieši nič. Nieto divu, že máme krízu… Ľudia nevedia čo chcú a kupujú to, o čom ich presvedčí reklama. Sme zavádzaní, zavádzame a vzťahy sa rozpadajú.

Príklad: Topánky si kúpiš v obchode. Jediný duchovný vzťah je medzi tebou a značkou americkej korporácie, ktorá tieto topánky vyrába niekde v Číne. Topánky ťa kus tlačia lebo nemáš obe nohy úplne rovnaké. Nie sú ani moc zdravé, ale nato si si už zvykol. Vlastne si poctivé topánky nemal ani nikdy obuté, nemáš s čím porovnávať. Po pár rokoch sa ti rozpadnú, možno ešte skôr, ako uplynie záruka. Kúpiš si nové. Alebo vyhľadáš obuvníka a u neho si dohodneš topánky ako službu. Na službe sa vždy podieľajú na tvorbe obe strany. Topánky budú síce drahšie – budú však na mieru na tvoju nohu – a podľa tvojich predstáv. Utvorí sa priamy ľudský duchovný vzťah medzi tebou a výrobcom. Obuvník má záujem, aby bol vzťah dobrý, aby si bol nie len spokojný, ale aby si mal aj skutočne dobré topánky. A ty poznáš rozdiel. Budeš chodiť zdravšie. Vzťah vznikol a môže sa posúvať ďalej.

Akoby problém prenosu vedomostí nebol dostatočne vážny – veľa korporácií, bánk a štátnych úradov ho ešte zhoršuje svojimi dezinformačnými kampaňami. Známy je tým napríklad Microsoft alebo Monsanato. Pozorujem to aj u niektorých slovenských úradov.

Spomenuté ťažkosti pri prenose vedomostí sa dajú riešiť zavedením otvoreného prístupu k informáciám, technológiám, transparentnosťou a skrátením doby trvania monopolov. Týmto spôsobom sa podporí celkový prínos z vynálezu. Prenos vedomostí môže prekvapivo zabezpečiť aj výrobok samotný. V hotovom výrobku je zhustených veľa informácií. Niektoré internetové spoločnosti už nato prišli a poskytujú zadarmo základný „výrobok“, aby si možní zákazníci mohli uvedomiť prínos služieb, ktoré spoločnosť dokáže poskytovať.

Služby nie sú nič nové. Už v ranom stredoveku sa u nás ľudia zdravili „servus“ – „k tvojim službám“. Vzťahy sú často spriaznené so vzájomnou pomocou – službou. Aj hospodárstvo je vždy založené na výmene služieb. Peniaze prekvapivo nie sú nutnosťou. U nás sme dlho mali bezpeňažnú ekonomiku a vrámci rodín nám to poväčšinou doteraz ostalo. V rámci dediny dakedy prevládalo hospodárstvo založené na dare. Kto mal, ten dával, pomáhal – kto pomáhal, toho uznanie rástlo, ľudia si ho vážili. Ľudia v duchu merali, kto im ako poslúžil, aby sa mu mohli zasa na oplátku odvďačiť. Takto si všetci pomáhali, kde sa dalo a tvorba spoločných zdieľaných hodnôt rástla.

Dnes ako by sme zabudli, že hospodárstvo (ekonomika) nie je o peniazoch. Všetko meriame len peniazmi a z obrázka nám podstatná časť chýba. Sme slepí voči tomu, ako sme zanedbali tvorbu spoločných hodnôt, zveľaďovanie a starostlivosť o okolie, blížnych, životné prostredie. Čo sa nedá merať peniazmi, to nevidíme. Možno my, bežní ľudia, aj hej – ale nevidia to vyštudovaní ekonómovia, ktorí sa nám snažia riadiť štát. Je na čase, aby sme pustili hierarchickú štruktúru, kde nás oni z vrchu riadia. Je na čase im ukázať, že sú slepí. A tvoriť pekne odspodu spoločné vzťahy, spolupracovať k tvorbe nie len súkromných hodnôt, ale hlavne spoločných, zdieľaných.

Už to robíme.

Dorozumievame sa prostredníctvom Internetu.
Zdieľame myšlienky, filmy a knihy.
Zdieľame technológie a pracovné postupy.
Vznikajú miestne kruhy pomoci, výmeny, miestne potravinové banky.
Začíname používať namiesto bankových peňazí radšej internetovú menu Bitcoin či vlastné zmenky.
Učíme sa sami a navzájom, sami sa snažíme liečiť či duchovne rozvíjať.
Staviame domy svojpomocne a z prírodných materiálov také, aby nás bývanie v nich nestálo peniaze.
Staráme sa o záhradky a zvieratá, zabezpečujeme si sami časť jedla.
Nenechávame si kradnúť čas a životnú silu vydržiavaním peňažnej ekonomiky. Napĺňame svoj život. Cítime radosť.

Naše úrady a štát nám ale bránia. Sú slepí a nerozumejú. Vnímajú tento smer ako ohrozenie. Nevedia merať, čo robíme. Nemajú nato tabuľky ani kategórie…

Dnes máme dostatok technológii, ktoré sú schopné zastaviť znečisťovanie životného prostredia. Máme vedomosti, ako ľudí liečiť, aby naozaj vyzdraveli. Máme spôsoby ako sa učiť navzájom a od najlepších učiteľov na svete. Svet by mohol byť neporovnateľne krajší. Máme spôsoby a prostriedky ako prežiť a vytvárať  podmienky pre šťastnú budúcnosť našich detí na modrej Zemi.

Čo nám bráni?

Staré štruktúry. Pozor – tieto štruktúry nie sú niečo zlé, niečo mimo nás. Tieto štruktúry sú predovšetkým v našich mysliach. Sú to naše mysle, čo musíme otvoriť. Otvoriť vzťahom. Otvorenosti. Radosti. Spolupráci. Spoločnej tvorbe a zdieľaniu.

Keď sa pozrie na mesto havran, veľmi sa diví. Prečo sú tí ľudia takí hlúpi? On nevidí štát, nevidí úrady a zákony. On vidí len krajinu, ktorú si ľudia svojou zabednenosťou a lipnutím na umelých nefunkčných štruktúrach sústavne ničia.

Štruktúry majú však len takú silu, akú im v našej mysli priradíme. Skús sa od nich očistiť jednoduchým obradom. Vyzleč sa donaha. Predstav si, že to oblečenie, čo si vyzliekaš, sú tie predstavy a štruktúry, ktoré síce chránia, ale zároveň bránia zmene. Vyzleč role, ktoré si na seba nabral a predstavy, s ktorými sa stotožňuješ. Ako nahý si pravdivý, si prirodzený – si úprimný. Na nič sa nehráš, nič nezastieraš, nepredstieraš. Pohor sa do potoka. Nevadí, že voda je studená – tým lepšie. Stras, zmy zo seba zákony, nariadenia, štruktúry, viery, dohody, čo ťa viažu a obmedzujú. Povedz nahlas, čo práve robíš. Zakrič to do sveta: „Zmývam všetko, čo ma ťaží a púta!“ Slovo má silu a tebe sa s každou zmytou dohodou navracia životná sila predtým viazaná. Stávaš sa slobodným.

„Venuj pozornosť prítomnosti, ktorú tvoríš, pretože môže vyzerať ako budúcnosť, o ktorej snívaš.“

*

*

*

Pár odkazov:
Sieť dobra
Krátke zhrnutie o možných ekonomických riešeniach

C centrum – ekodediny, rodové statky, komunity
Miesta Premeny

Zdroj časti myšlienok:
Service Systems and Shared Value Creating
Zdenko Stanicek, CPD (IPMA Level A) Mycroft Mind, a.s. & Faculty of Informatics, Masaryk University

Pozri aj:
IT: nádej a prosté spojenia
Podielací rozpočet

6 thoughts on “Hospodárstvo a heterarchia – prirodzený model spoločnosti

  1. Spätné upozornenie: | SIEŤ DOBRA

  2. Spätné upozornenie: Rozhovor o zabíjaní | Eprakone

  3. Pred pár rokmi som sa zúčastnil školenia pre manažérov a prednášajúci – veľmi vzdelaný človek nám prednášal o konkurencii, nekonečnom raste, hierarchii a ochrane informácií a petentových právach. Ja som sa doňho pustil, že naša budúcnosť je nie v ochrane informácií ale v zdieľaní a voľnom prístupe k informáciám. Objasňoval som mu to zo všetkých strán, ale až tento graf “Počet spojení v grafe” mi vyjasnil ten najdôležitejší dôvod prečo spolupracovať a nie si konkurovať. Ďakujem!

  4. Spätné upozornenie: Bezpodmienečný základný príjem – Krkavec – Cesta Človeka

  5. Spätné upozornenie: IT: nádej a prosté spojenia – Krkavec | Cesta Človeka

  6. Spätné upozornenie: Hospodárstvo a heterarchia | web.sietdobra.sk

Stojím o tvoj názor:

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s