Riešenie je v pochopení

Víťazstvo dobra nad zlomČo je radosť? Môžme povedať, že radosť je mierou dobra?

Čo je strach? Môže to byť miera zla?

Príroda sú kolobehy. Život je zmena. Prirodzene všetko smeruje k rovnováhe. Vzájomne sa všetko ale ovplyvňuje a mení a zákonite nastáva dočasná nerovnováha. Musíme sa ustavične prispôsobovať, meniť, aby sme sa vyrovnávali zmenám prostredia a udržiavali akú takú rovnováhu. Ako keď jazdíš na bežkách. Podľa prostredia ideš chvíľu strmo dolu, chvíľu miernejšie, chvíľu korčuľuješ hore kopcom. Niekedy sa sneh zabára a musíš ísť opatrnejšie, inokedy sa rýchlo zvezieš po stope. Zakaždým prispôsobuješ svoje pohyby a cestu, aby si zachoval rovnováhu. Niekdy dočasne stratíš rovnováhu. Zakymácaš sa. Lapneš po vzduchu a zamávaš palicami. Možno sa trocha sa zľakneš. Rozbúši sa ti srdce. Myseľ a telo zaberú a ty si sa znova dostaneš do rovnováhy. Nespadol si. Vydýchneš si a s radosťou pokračuješ ďalej.

Vlastne všetky živé bytosti prechádzajú týmito dvoma stavmi: rovnováhou a jej dočasnou stratou. Bežne udržujeme rovnováhu, niekedy sa ale ocitáme v zmätku. Je tento druhý, krízový stav, zlý? Podľa mňa je prirodzený. Pozrime na tieto stavy bližšie:

Rovnováha – Ideme životom a prispôsobujeme sa prostrediu. Nevzdorujeme. Spolupracujeme s bytosťami okolo nás. Sme zladení. Získavame. Máme radosť. Vlastne tvoríme ako súkromné tak aj zdieľané hodnoty. Sme plní sily, pretože dávame a dostávame. Cítime pohodu. Rozvíjame sa. Sme šťastní.

Zmätok – Môže to byť krátkodobé vzrušenie. Stratili sme rovnováhu. Vyplaví sa adrenalín. Sme chvíľu v strese, strachu. Sme pod tlakom niečo spraviť. Naše telo siahne po zásobách. Chvíľu spotrebúvame viac sily, ako získavame. Prekonáme sa. Vykryjeme to a vydýchneme si. Nastáva krásny pocit úľavy, keď sa znova vraciame do rovnováhy. Vyhrali sme pomyseľný boj a vraciame sa do mieru.

Kde tkvie zlo? Zatiaľ nikde. Všetko bolo dobré.

Zlé to začne byť, keď sa nie a nie zo zmätku dostať von. Chvíľkový strach a stres môže byť príjemný. Ak sme v ňom však pridlho, zrazu zbadáme, že sa nám míňajú zásoby životnej sily. Pretože v tomto stave ju len spotrebúvame. Nezískavame. Toto je podľa mňa to zlo, o ktorom sa všade hovorí. Krásne to ukazuje toto porovnanie:

  • Dobro: Dávam a prijímam. Mier, pohoda, spoločnosť, rozvoj (duchovný, kultúrny), spolupráca, radosť, tvorivosť, komunita, kruh, skupinové rozhodovanie. Dávame. Prijímame. Zdieľame. Spolupracujeme. Smerujeme k rovnováhe. Múdrosť, vedomie, spoločné tvorenie. Vzájomne sa obohacujeme a získavame životnú silu. Čím viac dáš, tým násobne viac dostaneš. Sily je dostatok. Je blahobyt – dostatok prostriedkov pre všetko, čo potrebuješ.
  • Zlo: Prijímam. Beriem. Pridlho trvajúci zmätok, kríza, boj, výnimočný stav ohrozenia. Trápenie. Núdzový stav: ide o život, musím sa sústrediť na seba, aby som prežil, obmedzím sa na základné biologické potreby – všetko ostatné púšťam. Ocitám sa ako jednotlivec. Prirodzené spoločenstvo (rod, rodina, priateľstvo) sa rozpadajú. Zameriavam sa na krátkodobé prežitie, nie na dlhodobú udržateľnosť a vôbec nie na rozkvet. Som pod stresom, v napätí, cítim strach, nervozitu. V zmätku lapám po niečom pevnom. Po autorite. Štruktúre. Po čase už nemám silu. Nechávam sa ovládať druhými. Beriem životnú silu, kde sa dá. Stávam sa cudzopasníkom. Nevraciam ju späť, do kruhu bytostí. Len beriem. Spotrebúvam. Konzumujem. Kradnem ju. Keď som v nerovnováhe, som slabý. Stávam sa ľahkým terčom pre iné cudzopasné bytosti. Vrana k vrane sadá: ocitám sa medzi bytosťami, ktoré robia to isté. Mám v hlave myšlienky, ktoré robia to isté. Navzájom si všetci kradneme silu a žijeme v nedostatku. Strachu. V pekle. Živoríme, nežijeme. Upadáme do nevedomia. Často sa upäme na niečo pevné, na umelé štruktúry, viery, zákony – skostnatieme a zakonzervujeme sa. Čakáme, kým nás niekto odkľaje. Toto je to zlo, o ktorom sa všade hovorí. A málokto tie rozprávky pochopí. Aj alkoholikovi je ťažko priznať si, že je závislý, že je súčasťou svojho problému.

Ak sme už v dlhodobej nerovnováhe, aká je cesta von? Aké je riešenie?

Prvý krok je priznať si svoj stav. Uvedomiť si, že zlo nie je mimo mňa, okolo mňa. Ani vo mne. Ja nie som zlý. Tí, čo mi kradnú silu, tiež nie sú zlí. Zlý je stav, v ktorom sa nachádzame. Sme úbohí, poľutovaniahodní. Nie zlí. Neodkľaje ťa nikto. Len ty sám. Postavy z rozprávok o dobre a zle nie sú mimo teba: sú to časti tvojej bytosti. Tvoje srdce. Vôľa. Myseľ. Duša.

Druhý krok je nájsť svoj stred. Lebo bez ťažiska nedospejeme k rovnováhe. Vypnúť telku. Rádio. Nájsť prítomný okamih. Nájsť svoj skutočný svet, ktorého stred si ty sám. V tomto svete žiješ a tento svet môžeš ovplyvňovať. Stačí zmeniť myšlienku a svet sa mení. Zmeníš svoj prístup a zmení sa všetko. Prestaneš sa podieľať na kradnutí sily. Životná sila tu je. Zdroj tu je. Keď opustíš svet, ktorý je v kríze a vysáva ťa. Keď prestaneš silu ty kradnúť. Keď nájdeš pokojné zelené miesto. S pokorou pocítiš, že sila prichádza.

Tretí krok je prijať seba ako súčasť prírody. Uvedomiť si prirodzené zákony. Nájsť samého seba znova ako súčasť kruhu bytostí. Nevzdoruješ. Prispôsobuješ sa. Smeruješ k rovnováhe. Dávaš a prijímaš. Objavuješ radosť. Zbadáš, že nie si sám. Že svet je priateľský. Praje nám všetkým.

Zmeníš svoj prístup a zmení sa všetko.

*

*

*

O nachádzaní svojho stredu píšem v článku Stred sveta
Riešenie zo spoločenského hľadiska načrtávam v článku Hospodárstvo a heterarchia.

7 thoughts on “Riešenie je v pochopení

  1. Velmi dobre napisane. Som rad, ze je nas viac, ktori uvazujeme podobne. Sam sa snazim vo svojom okoli pomahat a robit dobre skutky. Za odmenu staci dobry pocit, ked maju ludia radost a vidia, ze nie kazdy ich v dnesnej dobe chce len oklamat a obrat o peniaze.

  2. Spätné upozornenie: Zákon kruhu | krkavec

  3. Spätné upozornenie: Rozhovor o zabíjaní | Eprakone

  4. hm…zas to iste…v polohe hranicnej nerovnovahy sa neda udrzat dlho…su iste limity (priroda)svaly sa unavia-spadnes a si na zemi opat v rovnovahe. Nemusis sa o to nijakym sposobom “pricinit” priroda to vyriesi za teba. Blbe je ak strasne silno nechces spadnut a drzis sa v nerovnovahe, nie takej ktora ti sposobuje vazny problem, ale v takej, ktoru dokazes ustat aj cely zivot. Prave preto, ze sa musis “drzat”. A kludne si o tomto stave mozes mysliet aj to, ze to je prave ta rovnovaha (stred),ale akonahle sa drzis, rovnovaha nehrozi. V taktomto pripade ti teda padnutie nehrozi a to ze cast energie spotrebuvas na “drzanie” ti po case ani nepride. Skutocna rovnovaha je neustale balansovanie, cize pohyb medzi dvoma nerovnovahami a neustale ratanie s moznostou ze mozes kedykolvek spadnut (i ked pravdepodobnost padnutia sa meni). Ak aspon trochu akceptujes spadnutie, mozes zacat balansovat bez toho aby si sa krcovito drzal a v podstate nemas ako byt dlhodobo v jednom bode (v nerovnovahe). za to spadnutie sa da kludne dosadit aj smrt, alebo vyhynutie…jak sme sa bavili v predchadzajucej teme🙂

  5. Spätné upozornenie: Hypnoskrinka | krkavec

  6. Spätné upozornenie: Krkavce a ľúbostné čary | krkavec

  7. Spätné upozornenie: Rozhovor o zabíjaní – Krkavec | Cesta Človeka

Stojím o tvoj názor:

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s