Lenivosť

253139_10151296831992803_1022677094_nJe taká myšlienka: Myšlienka porovnateľná so zrušením nevoľníctva, a⁠ následnými veľkými zmenami v⁠ novovekej spoločnosti. Ľudia vtedy zrazu získali čas. Už nepracovali od nevidím do nevidím. Objavili sa koníčky, záujmy, spolky – okrášľovacie, umelecké, telovýchovné… Ľudia chceli novonadobudnutý voľný čas zmysluplne využívať – otvorili sa možnosti.

Táto myšlienka hovorí, že by mal mať každý občan štátu právo na bezpodmienečné zabezpe­čenie základných životných potrieb. Vlastne by si už nebol nútený pracovať. Mal by si základný ničím nepodmienený príjem, už len preto, že si.

Kde by sa nabrali potrebné peniaze? Peniaze sú. Slovensko je v celosvetovom merítku jednou z bohatých krajín. Stačilo by, aby sa životný „štandard“ a spoločenská hodnosť prestali odvodzovať od pýšenia sa majetkom, od veľkosti domu, množstva zjedeného mäsa a plochosti mobilu… Prostriedky tu sú, stačí prestať plytvať.

Tu narazím u⁠ veľa ľudí na odpor: Veď bez práce nemôžu byť koláče! Tento odpor prichádza zväčša od pracujúcich ľudí – od tých, ktorí pracu­jú za peniaze. Títo ľudia sa boja, že ak by sme mali všetci občania zabezpečené živobytie, zrazu by nik nepracoval… Všetci by sme chodili po vý­letoch, spotrebovávali, leniveli…

Prečo sa boja lenivosti? Lenivosť je odpor voči tomu, že ťa do niečoho nútia, že seba do niečoho nútiš. Nútený musíš byť do niečoho, čo pre teba nie je prospešné, čo vnútorne cítiš, že robiť nemáš. Väčšina platenej práce je práve tohto druhu. Človek sa do nej musí nútiť. Dokon­ca platí, že čím je práca menej prospešná, tým je lepšie zaplatená: Práca v⁠ našom bankovníctve (založenom na úžere), práca vo farmaceutickom priemysle (vytváranie chronicky chorých pacien­tov závislých od chemických “liekov”), práca v⁠ politike (rozkrádanie spoločného vlastníctva)…

Na druhej strane je chuť a⁠ nadšenie, že spravíš niečo prospešné, z⁠ čoho budeš mať ra­dosť. Tvoríš hodnoty. Takáto práca človeka vnútorne napĺňa a⁠ rád ju koná dobrovoľne… Ostáva ale nespravená. Ľudia sú nútení kvôli peniazom na zabezpečenie živobytia robiť prácu neprospešnú. Veľa z⁠ nás by rado záhradníčilo, chránilo lesy, venovalo sa deťom, skúmalo a⁠ tvorilo, pomáhalo a venovalo sa medziľudským vzťahom. Veľa ľudí by sa venovalo zlepšeniu fungovania nášho štátu, duchovnej obrode a⁠ zveľaďovaniu životného prostredia… Pretože takáto práca robí ľudí šťastnými.

Je zarážajúce, že za súčasných neblahých podmienok ta­kúto poriadnu prácu vôbec nejakí ľudia robia – a⁠ často dobrovoľne. Nikto im to nezaplatí. Títo dobrodinci sú ale na okraji spoločnosti, často zápasia s⁠ nedostatkom prostriedkov, s⁠ nepocho­pením so strany úradní­kov či „bežných pracujúcich“. Je ich málo. Málokto sa seba­obetuje v⁠ systéme, ktorý prospešnú prácu ne­podporuje – vlastne jej bráni.

Náš systém dokonca preventívne zabíja v⁠ ľuďoch nadšenie. Už v⁠ deťoch naše školstvo zabije chuť robiť niečo prospešné. Ako? Donu­covaním. Musíš sedieť. Musíš počúvať. Musíš chodiť do školy – aj keď ťa tam duševne znásilňu­jú.Nú­tenie ničí chuť a⁠ nadšenie. Berie duchovnú silu niečo robiť. Prídeš zo školy a⁠ si zničený, znudený, bezduchý a⁠ lenivý…

Nútenie je podstatou nášho systému. Ako sa z⁠ tohto dostať von? Ako systém pre­meniť? Cez nepodmienený príjem to asi nepôjde. Väčšina ľudí totiž  pracovala pridlho na úkor seba a⁠ bojujú so silnou lenivosťou. Súdia podľa seba a⁠ chybne predpokladajú, že podstata človeka je byť lenivým…

Je ešte jedna myšlienka: Skráťme pracovnú dobu. Tí, čo sa dnes do práce nútia a⁠ cítia odpor a⁠ lenivosť – tí budú pracovať menej. A⁠ menej budú aj odporovať druhým. Menej budú brániť v⁠ prospešnej činnosti. Nasýtia sa lenivosťou a postupne si možno uvedomia, že práca nie je iba tá nútená a⁠ platená peniazmi…

Aký je váš názor?

*

*

*

Pozri tiež:

Zakladateľ Googlu: Zrušme 40-hodinový pracovný týždeň

Hospodárstvo a heterarchia

Bezpodmienečný základný príjem a upíri

Učme sa navzájom

8 thoughts on “Lenivosť

  1. Tiež sa mi zdá, že Nepodmienený základný príjem je dobrá myšlienka, ale nechcel by som zažiť jej celospoločenské nasadenie v nedozretom prostredí. 4-hodinová pracovná doba by mohla byť dobrým medzikrokom. V tejto súvislosti sa mi natíska otázka, či je vôbec na mieste dopredu určovať pracovnú dobu, dokonca celospoločensky. Ako môžeme dopredu určiť, že každý má pracovať práve 4 alebo 8 alebo koľkokoľvek hodín denne? Veď to je byrokratický nezmysel. Všeobecne sa mi zdá oveľa múdrejšie niečo takéto: http://blog.peoplecomm.cz/clanek/pracovat-kdy-a-kolik-je-libo

  2. Karel Procházka Ze Žižkova:
    “Osmihodinová pracovní doba byla vyhlášena v Československu v roce 1918. Od té doby v Česku i Slovensku vzrostla produktivita práce na jednoho obyvatele 30x. Pokud by nám k životu stačilo jen 15x více produktů, než ve šťastném roce založení republiky 1918, můžeme čtyř hodinový pracovní týden překlopit hned zítra. Pokud by k té skromější spotřebě byl zaveden bezpodmínečný základní příjem, mohli bychom v obou státech zrušit úředníky pro testovanou obsluhu příjmů cca 10 % obyvatel, kteří jsou v současné době bez jakýchkoli známých příjmů. Jest-li někdo tvrdí, že to nejde, asi myslí na to, jak nás všechny přinutit pracovat ještě více, za ještě menší příjmy.”

  3. Spätné upozornenie: Lenivosť | Atlara's Blog

  4. Spätné upozornenie: Čúranie | krkavec

  5. Spätné upozornenie: Učitelia | krkavec

  6. Spätné upozornenie: Učitelia – Krkavec | Cesta Človeka

Stojím o tvoj názor:

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s