Virtuálne priestory

dojenieSedím pod dreveným prístreškom. Pozerám sa na krajinu: podo mnou je záhradka, za mnou na svahu sa pasú kozy.

Skloním pohľad k⁠ notebooku. Už pár rokov používam Ubuntu Linux. Teraz ale pre niečo po­trebujem Windows. Kliknem myšou a spúšťam prog­ram VirtualBox – virtuálny počítač.

Počítače sa skladajú z⁠ hardvéru a⁠ softvéru – toto je všeobecne známe. Hardvér je akoby hmot­né telo počítača – do toho sa dá kopnúť. Toto telo je oživo­vané silou: hardvérom prúdi elektrické vlnenie, tak, ako našimi tela­mi životná sila – živa. Softvér je zas akoby duch. Je to myšlienkové, programové vybavenie počítača. Medzi softvérom a⁠ hardvérom je rozhranie. Toto rozhranie ich vzájomne prepája.

Medzi hardvér patria mimo iného aj vstupné a⁠ vý­stupné zariadenia. Vstupné zariadenia sú podobné našim zmyslom: webkamera, klávesni­ca, mikrofón. Vý­stupné zariadenia zase hýbu okolitým svetom. Moni­tor bliká, tlačiareň hl­tá papier. Hardvér žerie elektrinu, telo sa hýbe.

Dá sa spraviť taká vec: dá sa virtualizovať – vytvárať umelé rozhranie. Môžem spustiť softvé­rový program, ktoré predstiera, že je rozhraním hardvéru. Vzniká tak akési virtuálne hardvérové pro­stredie. Ako keď si pustíš film a zrazu si vtia­hnutý k tým vymysleným postavám do príbehu „na plátne“, zabudnúc na skutočný priestor, ktorý ťa obklopuje.

Vnútri okna VirtualBoxu (virtuálneho počíta­ča) inštalujem Windows XP. Operačný systém nabieha a za chvíľu na mňa svieti príjemná zelená pláň pracovnej plochy.

Windows vníma, že je nainštalovaný na po­čítači: vidí veľkosť pevného disku, typ klávesnice, sieťovú kartu… Hardvér, ktorý vidí, sa však vôbec nezhoduje so skutočným hardvérom môjho notebooku. Hardvér vnímaný Windowsom je virtuálny, rovnako, ako tá krajina na filmovom plát­ne. VirtualBox sa stará o⁠ všetky po­trebné kulisy. Windows je takto vlastne nevedom­e uväznený „v Metrixe“.

Zabreše pes. Kozy sa rozbehnú dolu svahom. Zdvihnem oči. Užívateľské rozhranie počítača vystrieda iné rozhranie. Prostredie pracov­nej plochy je v okamihu nahradené lúkou. Cítim na tvári vietor. Vtáky spievajú a⁠ Slnko je vysoko.

Ja som teraz skôr výnimka. Ľudia za po­číta­čom sedia väčšinou niekde v⁠ byte či v⁠ kan­celárii – v⁠ umelom prostredí, nie v⁠ prírode. Sedia v⁠ štvor­hrannej budove a⁠ ich oknami do sveta sú tlač, knihy, televízia… Aj priateľov čoraz častejšie stretávame na Internete.

Čo sa vlastne stalo? Prečo sme opustili náš prirodzený svet? Prečo sa strácame vo virtuál­nych priestoroch? Prečo sme prirodzenej pod­state čoraz vzdialenejší?

Naši prastarí rodičia žili na statkoch v⁠ pria­mom spojením s⁠ prírodou. So zdrojmi. S⁠o⁠ zviera­tami a⁠ rastlinami, so Slnkom a⁠ Zemou. Ich prostredím boli lúky, polia, lesy. Ich duch bol prírodný, často však už ovplyvnený rôznymi náboženstvami. Všetko, čo potrebovali, si dorobi­li sami. Peniaze používali výnimočne. Život bol ťažký – aj pričinením cirkvi a⁠ pánov. Títo využívali našich predkov a vyťažovali zdroje, aby si sami zabezpečili svoj umelý svet prepychových hostín, poľo­vačiek a⁠ vojen.

Naši starí rodičia ušli z⁠ prirodzeného sveta. S⁠ priemyselnou revolúciou sa otvoril virtu­álny, umelý svet aj im. Išli do továrne zarábať peniaze. Išli do štátnej služby. Ponorili sa do „kyberpries­toru“ kníh, rozhlasu a⁠ náboženstva budovania komu­nizmu. Stroje nahradili ľudskú prácu v⁠ poľ­nohospodárstve. Naši starkí získali pohodlie družstevného bytu a⁠ stály príjem. Nedokázali však predvídať, aké ďalekosiahle budú následky odtrhnutia od prírody – pre nich i ich potomkov.

Prírodné zákony, ktoré prastarí rodičia ešte tušili a⁠ žili nimi – naši starkí už nespoznali. Stali sa nevedomými a závislými od peňazí. Nevideli kolobehy, nevnímali čaro a⁠ divy. Prírodu síce videli – ich zdroje, vstupy a⁠ výstupy však už viedli prevažne cez umelé rozhrania – cez štát, cez obchod, ústavy a⁠ úra­dy. Skutočnú životnú silu po­stupne nahradi­li umelé peniaze a⁠ postavenie v⁠ umelej „civili­zovanej“ spoloč­nosti.

Naši rodičia sa narodili do virtuálneho pries­toru. Boli vychovaní pre virtuálny priestor. Prešli školami. Strácali sa vo svetoch filmov a⁠ kníh. Učili sa ume­lým štátnym zákonom a⁠ hospodárskemu rastu. Títo naši rodičia žijú zväčša v⁠ umelom pro­stredí a⁠ do prírody chodia na prechádzku, podobne ako sa chodí do galérie či do kina. Hardvér síce vidia, neuvedomujú si už však, že sú jeho súčasťou. Netušia už, že na ňom stoja. Ich istota nie je zem – ale stály príjem peňazí.

Naši rodičia už netušia, ako sa svet správa. Nevedia, že svet je svetlý a že má svoj stred. Predovšetkým však ne­vnímajú prirodzenú živú silu, ktorá jeho stredom prúdi. Vidia len umelé prostredie a⁠ virtuálne peniaze. Netušia, koľko prírodných a⁠ ľudských zdrojov táto virtuali­zácia stojí… Koľko chod ich virtuálneho prostredia stojí… Niektorí cítia, že je niečo viac. Hľadajú od­povede v⁠ ezoterických či náboženských uče­niach. Nachádzajú zväčša len ďalšie virtuálne priestory.

Znenazdajky sa v priestore našich rodičov otvoril celkom nový virtuálny priestor. Cirkev ani páni to nečakali. Vlastne trvalo dosť dlho, kým to spozorovali. Tento nový priestor je slobodný – aj keď už silnejú tlaky na jeho obmedzenie. My mladí sme sem ušli: do priestoru za obrazovkou počítača. Tu sa môžeme slobodne prejaviť. Tu môžeme byť takí, akí sme alebo akí by sme chceli byť. Bez obmedzení štátu, bez oča­kávaní rodičov, bez posudzovania a⁠ sle­dovania spoločnosťou. Tento priestor je náš a⁠ chránime si jeho slobodu. Podaktorí sa v⁠ ňom strácame. Iní sme si vďaka nemu uvedomili, čo sa stalo.

V⁠ počítači je množstvo hardvérových zdrojov, ktoré môže virtuálny systém využívať, pevne dané. To je dobre. Týmto obmedzením sa pred­chádza ne­bezpečnému stavu, kedy by aplikácie bežiace vo virtuálnom priestore svojou prílišnou spotrebou zdrojov ohrozili chod pre ne nevidi­teľ­ného hosti­teľského sveta. Na mojom nobebooku má virtuálny stroj vy­hradené jedno jadro dvojja­drového procesora a⁠ nanajvýš polovicu štvor-gigabajtovej pamäte.

Zvečerieva sa. Vypínam počítač a⁠ idem podo­jiť kozy… V skutoč­nosti máme veľkú slobodu a⁠ aj veľkú zodpovednosť – nič nám nebráni spíliť si konár, na ktorom sedíme.

*

*

*

Článok bol uvedený aj na ved.sk

Pozri aj:
IT: nádej a prosté spojenia
Hypnoskrinka

8 thoughts on “Virtuálne priestory

  1. Spätné upozornenie: Naše bohatstvo | krkavec

  2. Spätné upozornenie: Prečo duchov nevidíme? | krkavec

  3. Spätné upozornenie: Samota | krkavec

  4. Spätné upozornenie: Staronový spôsob | krkavec

  5. Spätné upozornenie: Starigáni a strigy | krkavec

  6. Spätné upozornenie: Starigáni a strigy – Krkavec | Cesta Človeka

  7. Spätné upozornenie: Staronový spôsob – Krkavec | Cesta Človeka

Stojím o tvoj názor:

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s