Kolobeh

yin-yang-byjimthompsonNasledujúce state nie sú bežným článkom. Nedajú sa čítať ako bežný článok. Nedajú sa čítať letmo. Rýchlo… Je to báseň bez rýmu. Je to úvaha, na ktorej otázky si odpovedáš sám. Neodpovedáš tak, ako niekto chce počuť… Spovedáš sa sebe. Zhováraš sa so svojou dušou… Máš čas. Neponáhľaj sa. Prečítaj pár viet a neskôr sa k týmto statiam znova vráť… Nie len jedlo – aj myšlienky potrebujú dobre stráviť, postupne, pokojne – aby boli duchu prínosné. No že…

Kolobeh.

Beh. Okolo. Dookola. V kole? V kruhu?

Nie je to skôr vír? Vinutie?

Sínusoida? Spomínaš si na jednotkovú kružnicu? Ako sa hadík v kruhu rozvinie do vlnky…

Stred. Tu stojíš. Ak si duchom prítomný… Sám si svojím stredom. Stredom svojho sveta. Teda ak si vyrovnaný, ak si sa našiel… Veľa z nás blúdi… Stratili stred…

Čo je v strede? Ťažisko. Bod vyváženia. Bod miery. Miesto prieniku osí všetkých rozmerov.

Zober si do ruky palicu. Kde jej pohyb ovládaš najľahšie? V krajnosti, na kraji? Alebo v jej strede? Kde ňou točíš najľahšie?

Zasaď ju do zeme. Sprav z nej kôl. Pozri sa naokolo. Vidíš okolie. Toto je tvoj svet.

Stojíš vzpriamene? Ako strom? Ak sa nahýnaš, ak sa niečoho držíš, časom sa vysilíš a spadneš…

V strede sveta rastie strom. Strom života.

Čas plynie.

Rôzne.

Po zime sa strom akoby znovuzrodí… Už v zime pripravil puky. Pripravil svoj sen. Jarou zelenie. Prúdi. Kvitne. Letom zhromažďuje silu. Dáva ju do plodov. Na jeseň sa oddáva vzduchu. Semená a listy necháva vetru – necháva vesmíru nech ten zavŕši jeho sen…

Svet je svargasvarga-siva

Zima – jar – leto – jeseň – zima…

Čas plynie a svarga sa točí. Kríž v kruhu sa na ose sveta krúti. Svarga svorí, svorne spája. V svarge tkvie svetlo objasnenia…

Štyri živly – štyri sily. Štyri svetové strany, štyri polohy Slnka, štyri obdobia… Štyri pohľady.

Štyri oblasti obdobnosti, obdoby… Ob- ako dookola.

Sily sa miešajú, obdobia spojito prechádzajú…

Zem vlhne. Staré hynie – rozplynie sa a znovuzrodí. Matka Zem prijíma. Pretvára. Zlé na dobré obráti. V lone Matky snívaš, oddychuješ. Nachádzaš stálosť a istotu. Vyklíčiš a rastieš.

Voda sa rozohní. Krv rozprúdi. Oddelené sa spojí, spári, zladí. Hladiny sa vyrovnajú, sily sa vymenia. Láska osvieži. Sen sa mení v slová, v predstavy, vo vzťahy.

Zem sa vypáli. Stvrdne. Vypálená hlina je pevná a stála. Stáva sa z nej nádoba, ktorá udržiava, vymedzuje, ohraničuje, zadržiava… Bráni. Už sa z nej mlieko nevyleje, už ňou nepresiakne… Hromadíme silu a prostriedky. Chceme a myslíme. Priamočiaro a smelo.

Hrniec sa rozbije a končí… Dieťa však už mlieko vypilo. Potešilo sa. Vyrástlo a už ide do sveta. My ustúpime, veselíme sa a všehomírne vetry osudu plnia náš sen…

Aký bol náš sen?

Žijeme v kolobehoch… Alebo nie?

Koľko máš rokov? Aký je rok? Čo je po smrti?

Počítame roky ako na priamke. Vnímame čas priamočiaro? Vystúpili sme z kolobehov?

Príroda sú kolobehy… Sme jej súčasťou?

Počítame roky. Čo je dôležitejšie, vedieť ako dávno zomrel Ježiš? Alebo v akom sme práve období? V akých obdobiach množstva zanorených či prerývajúcich sa kolobehov?

Príroda sú stromy, lesy… Stromom vďačíme za čistú vodu, zato, že držia pôdu a vlahu. Stromom ďakujeme za kyslík, za svieži vlhký vzduch. Za chládok. Za drevo, za plody… Za dar sily… Za to, že tu sme. V lese sa uvoľníš. V lese rozjímaš.

Rúbeme stromy… Prečo to robíme?

Aký bol náš sen? Náš zimný, zemný, nočný, praveký sen? Aké boli naše predstavy? Aký bol obraz, s ktorým sme začali stavať kruhové svargové svätyne? S ktorým sme začali obrábať pôdu? Hájiť svätoháje?

Završuje sa už doba ohňa a suchej zeme – doba priemyslu a pálenia, doba chcenia, myslenia, vyťažovania zdrojov. Doba hromadenia prostriedkov…

Prečo tieto prostriedky hromadíme? Načo? Prečo to nevieme?

Zabudli sme?

Prečo sme zabudli?

Čas

Možno len nemáme čas spomenúť si. Stále sme zamestnaní niečím „dôležitejším“. Stále je naša pozornosť odvedená niečím rušivým, niečím kikiríkajúcim a doočíbijúcim… Nestíhame sa ani poriadne nadýchnuť… Pretekajú nami prúdy obrazov.

Je tento práve módny -izmus naozaj naším snom? Sú tieto obrazy, za ktorými pachtíme, naozaj naše vlastné?

Kto sme?

Prečo sme tu?

Kam smerujeme?

To podstatné, akoby sa niekde stratilo…

Žeby nám nejaká kukučka podhodila svoje vajce? Svoje obrazy? My tieto obrazy kŕmime, dávame im silu… No nie sú nám vlastné… Rastie z nich niečo cudzie, niečo, čo nás ničí, vysáva a rozkladá…

Naozaj sme my, Sloveni, prišli odnikiaľ? Naozaj tu pred „objavom“ písma nebolo nič? Naozaj sem svetlo a dobro a boh a civilizácia prišli až spolu s inštitúciami? Spolu s priamočiarym vnímaním času?

Všetko je inak. Nevieme ako ďalej. Sme v kríze. Rozpadáme sa.

Kríza ducha

Zasekli sme sa vo vymedzovaní, v tvorení hraníc. Prestali sme vnímať súvislosti. Obdoby. Stali sme sa suchými a obmedzenými. Líce nám slza smútku ani šťastia nezvlhčí, pieseň nás nezladí…

Slová sme ohraničili. Strom je už len strom, už to nie je súvislosť. Nie je to znak. Nie je to pravzor, ktorému vďačíme za život…

Hranice a vymedzenia sú však len v našej mysli. Vesmír je súvislý… Vlnenie je spojité…

Vymedzili sme sa. Oddelili sme prírodné a umelé – a stratili sme sa v umelom svete. V umelom pohodlnom panelákovom byte. Odrezali sme sa od duše. Preťali sme kolobehy… Nášho ducha sme odovzdali inštitúciám.

Sú to inštitúcie, čo nás rozkladá?

Čo sú to inštitúcie? Sú to živé bytosti? Čo je to duch? Majú aj ony ducha? Sú duchmi?

Duch sú mimo iného naše myšlienky. Naše slová…

Zamyslíš sa a si chvíľu duchom neprítomný. Myšlienky ti uletia. Keď otvoríš knihu a začítaš sa – opúšťaš prirodzený svet a prirodzený čas… Opúšťaš práve prebiehajúce prírodné obdobia, opúšťaš čas a priestor – vnáraš sa do umelého sveta. Do myšlienkového sveta, kde čas plynie priamočiaro. Vnáraš sa do sveta príbehu, cudzieho príbehu, kde nieto kolobehov…

Keď sa narodíš umelo a do umelého sveta… Keď celý život žiješ v myšlienkovom svete toho, čo si myslíš, čo si čítal a počul… Toho, čo si kto pomyslí či povedal… V myšlienkovom svete peňazí, spoločenských noriem, médií, nariadení a úradov… Keď celý život žiješ v umelom svete bytu s rovnakou teplotou po celý rok, s umelým osvetlením a rovnakým jedlom v chladničke po celý rok… Nejestvujú pre teba kolobehy. Nejestvuje pre teba príroda. Aj keď ju vidíš, je to len akási kulisa. Netušíš, že si jej súčasťou. Netušíš, že na nej stojíš… Netušíš, že kvôli nej si sem prišiel… Nevnímaš prírodné sily a netušíš, že máš dušu.

Duch blúdi.

Kríza.

Kríza stredného veku – pretože sme zabudli, že náš život je kolobeh, že každé jeho obdobie je dôležité.

Kríza životného prostredia – pretože sme prerušili prírodné kolobehy. Vniesli priamočiarosť a umelý nevyužiteľný jedovatý odpad.

Kríza hospodárska – pretože myšlienka trvalého rastu a trvalo udržateľného hospodárskeho pokroku nepočíta s prírodnými, s vesmírnymi kolobehmi. S vesmírnymi zákonmi.

Kríza ducha a vedomia – pretože sme zabudli na cit, živu a dušu. Pretože sme stratili vedomosti, povedomie, vedomie…

Slovenie a žitie

Súvisí aj vedomie s kolobehmi?

Ako sa robí chlieb? Mama mi to vysvetlí. Použijem jej slová a chlebík upečiem. Slovím a užijem.

Popri pečení narazím na nejasnosti. Buď sa ešte popýtam alebo riešenie nájdem sám. Vyladím predstavy, upravím slová návodu. Užijem a slovím. Až teraz, keď som pečenie zažil, získavam vedomosť.

Kolobeh odovzdávania vedomostí. Správa vedomostí. Jeden Ind o tom prednáša v Brne na univerzite. Je to jednoduché a každého z nás sa to bytostne týka…

Prečo ti o podstate prenosu vedomostí nepovedali už na základnej škole? Žeby škola nebola o vedomostiach? O čom potom je?

Ak vynecháš dobu užitia a len slovíš a slovíš – vedomie sa stráca. Hovoríš o tom, čo bolo povedané a strácaš sa vo svete myšlienok. Vo svete ducha. V tomto svete nie sú kolobehy… Životu si čoraz vzdialenejší… Tvoj duch sa odrezáva, stráca svoje telo a dušu… Blúdiš, ak staviaš na tom, čo si čítal v knihách pisateľov, ktorí zasa iba čítali… Blúdiš v myšlienkových svetoch, v náboženstvách, v knihách, vo filmoch, v -izmoch…

Ak vynechávaš dobu slovenia a len užívaš a užívaš – vedomie sa stráca. Od mamy síce pečenie odpozoruješ – tvoj chlieb ale nechutí tak dobre ako ten jej. Niečo zabudneš, niečo si nevšimneš. Niečo nepochopíš. Z pečenia chleba sa stane zvyk. Už nebudeš vedieť, že prečo ho pečieš. Už nebudeš vedieť, prečo má byť voda čistá a živá… Kvások s láskou opatrovaný. Prečo má byť zrno čerstvo zomleté a duchovne čisté… Prestaneš si byť vedomý súvislostí. Už nevieš, že chlebík prijímaš ako boží dar. Už nevzdávaš úctu a nepochváliš všetky bytosti – vďaka ktorým sa môžeš najesť a prijať silu…

Prijať a dávať.

Keď chváliš, keď sláviš, keď v dobrom slovíš – dávaš silu. Dávaš živu. Na čo sa sústredíš, tam ju dávaš.

Slovo spojené s citom, so zážitkom, v spojení ducha a duše, má silu. Vedomosť spojená s činom, obraz spojený s prostriedkami, má silu. Veľkú silu… Protiklady sa spájajú v kolobehu. Ladnosť s pernosťou. Mokrá zem s veterným ohňom… Múdrosť je v spojení.

Náš jazyk bol o spojeniach, o súvislostiach. Stále je. Naše slová neboli vymedzené, zadefinované – naopak. Všetky boli obrazné. Boli to znaky. Vzory. Pravzory.

Slovo je dôležité. Rovnako dôležitý je život. Kolobeh života. Rozjímanie ako ponáranie sa do života. V zladení sa blížime Stredu, svojmu ťažisku – kde sily prúdi najviac, kde človek zvláda najviac… Blížime sa bohatstvu, celistvosti, naplneniu…

Naši predkovia nám zanechali jazyk. Zanechali piesne. Divadlá. Rozprávky. Slová.

Žitie je na nás. Prežitie a pochopenie… Prežitie.

Boh má štyri tváreZ3

Kolo svargy sa točí.

Si stromom života. Rastieš v strede svojho sveta. Pozoruješ okolie z každej strany…

Z polnočnej. Z východnej. Z poludňajšej. Zo západnej.

Boh má štyri tváre. Spája Zem s Nebom. Svorí.

Tak, ako keď udrie blesk do stromu. Napätia sa vyrovnajú. Živa sa prelieva… Prúdi. Výsledkom prúdenia je život… Žijeme.

Rozjímame.

Zbadáme.

Usporiadame.

Spravíme.

Štyri stavy vedomia. Pretože pravda je jedna, skutočnosť je jedna – a je na ňu veľa pohľadov… Čím viac pohľadov, tým celistvejší si. Tým plnší si. Tým menej ti uniká…

Rôzne pohľady vysvetľujú. Vnášajú svetlo pravdy… Nie dokonalej pravdy – ale pravdy oveľa živšej ako tej, ktorú nesie náš súčasný prevládajúci jediný rozumový zem-páliaci pohľad…

Aj človek sám je iný odzadu. Iný odpredu. Iný zboku či zhora, z nadhľadu… Iný vnútri tela. Iný duchom a iný srdcom. Keď sa doňho vcítiš, je iný, ako keď ho mysľou ohodnotíš, zatriediš… Iný je, keď ho ovoniaš, iný, keď počúvaš jeho spev… Iný je, keď sa narodí a iný ako starec…

Príroda je kolobeh.

Zem. Voda. Vietor. Oheň. Poradie sa rôzni. Živly sa miešajú, prekrývajú. Plynulo prechádzajú… Dopĺňajú sa do celku. Aj v spánku, aj v milovaní, aj v unášaní sa, aj v myslení – nech sme vedomí, vedomí si kolobehu a celku.

Tebou tečie živa. Keď sa zladíš. Prepojíš krajnosti. Nestratíš seba – naopak, objavíš, že ty si Všehomier… Že kvapka vody je súčasťou mora a keď sa s ním spojí, zladí, prijme ho – stáva sa morom… Bohom.

Znovuobjavujeme stratený sen…

*

*

*

Článok bol písaný pre časopis Kresadlo. Vyšiel v čísle k tomuto slnovratu.

3 thoughts on “Kolobeh

  1. Vďaka. Celkom rozsiahle rozjímanie nad súvislosťami života. Množstvo symbolov, snaha o kruhové poňatie života. Možno pre Teba to je nielen rozjímanie, ale aj zbadanie a usporiadanie. Usporiadaš si svoje poznanie a myšlienky do celku, lepšie pochopíš, stráviš. Je to článok, ktorý najúplnejšie postihuje Tvoje doterajšie poznanie o živote?

    A aký je jeho dopad na mňa? Mne tam chýba práve to posledné, štvrté: Spravíme. Neinšpiruje ma to k žiadnemu činu. Nevieš prečo? Možno som niečo prehliadol, nepostrehol? Možno je to tým, že tam niečo dôležité a podstatné chýba? Čo tam chýba mne? Možno viac pozornosti venovať tej kríze spoločnosti. A viac pozornosti tomu, čo ju spôsobilo a čo ju vyrieši. A možno mi tam chýba lepší opis Boha, možno je Boh ešte niečo viac, než Svarga, ktorá spája a má štyri tváre. Možno nie je, len treba na to viac sústrediť pozornosť…

  2. Spätné upozornenie: Rozhovor o zabíjaní | krkavec

  3. Spätné upozornenie: Vlastné | krkavec

Stojím o tvoj názor:

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s