Kam sa podela úcta?

546514_457411864315558_581723355_nBola doba kedysi dávno, keď sme si vedeli sami spravovať veci naše spoločenské. Keď sme mali zvykové právo, nepísané pravidlá, a stretávali sme sa na slávnostiach v kruhoch a vo svätohájoch – kde sme spoločne s duchovným vedomím celku aj jeho časti slovili a riešili naše veci dedinské, občinové, spoločné…

Prišla však ťažká doba. Cudzí zbojom na nás padol. Cudzí zaútočil na nás rôznorakými zbraňami. Ohňom a mečom – ale aj zbraňami záludnejšími – duševnými, vlastne psychologickými. Prišla k nám armáda kazateľov a začali kázať nový zákon. Nové pravidlá. Ctiť sa zrazu smel len Pán. Všetko ostatné ctiť zakázali. Zakázali úctu k Matke Zemi. Zakázali úctu k prírode. K žene. K dieťaťu. Ku studničke aj stromu, k svätoháju… Zakázali úctu k prírodným javom. Zakázali úctu jedného človeka k druhému… Zaviedli nové pravidlá, zhubné pre slávenie v kruhu, zhubné pre spoločnosť. Ak si ich neprijal – bol si príkladne zneuctený, ponížený k dlážke ako pohanský pes a obraný o to, čo ti je vlastné…

Skús si so svojimi blízkymi, so svojou rodinou, posadať do kruhu. Skúste vysloviť veci zvnútra. Načnite oblasť vzťahovú, citovú, spoločnú… Málokedy to robíme – pretože to zväčša nedopadne dobre… Nepočúvame sa, neprijímame názory jeden druhého. Skáčeme si do reči. Nahneváme sa, cítime ohrozenie svojich predstáv, svojho postavenia, toho, s čím sa stotožňujeme. Bránime sa. Urážame sa a urazíme sa. Skrátka: nectíme si jeden druhého, nectíme si to, čo nám hovorí…

Boh daj, aby sme si ctili – keď nám to bolo po tisíc rokov zakazované. Zakazovali nám ctiť si iný názor, iný, ako je ten jediný správny predpísaný. Nový vzor nám podsunuli: uctievaj a počúvaj predstaveného pána, pán má vždy pravdu. Pod vplyvom tohto vzoru sme sa stali všetci namyslenými pánmi, ktorí sa nedokážu vzájomne počúvať. Niet divu, že si nevieš ctiť iný názor, ako je ten tvoj, ktorý si ako dieťa počul od rodičov či v škole. Iný názor vnímaš ako ohrozenie svojej pravdy, svojho postavenia ako pána… Brániš sa, neuznávaš, neprijímaš… Si hlúpy a slepý.

Máme nevhodné, škodlivé vzory v našom podvedomí – to preto si nedokážeme spoločné veci spravovať správne a spoločne. Preto sme sa stali odkázaní na pánov úradníkov, kazateľov, politikov…

*

*

Ak ťa tieto slová zaujali, pozri si aj obsiahlejší článok: Spoločne v kruhu.

*

One thought on “Kam sa podela úcta?

  1. Spätné upozornenie: Kam sa podela úcta? – Krkavec – Cesta Človeka

Stojím o tvoj názor:

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s