Slová cudzie a naše

Si osvietený? Vidíš pravdu? Asi nie, inak by si tieto riadky nečítal… Niečo ti teda stále uniká, chýba… Možno to hľadáš. Možno to prehliadaš… Niečo ti uniká a ty si teda k sebe zákonite neúprimný. Žiješ v polopravde… Ako sa to v tvojom živote prejavuje? Prejavuje sa to nejak aj v tom, ako rozprávaš? Ako pravíš pravdu? Polopravdu? Možno som ťa podráždil… Obviňujem ťa z klamstva…

Hej, prirodzene sa bránime. Ak žijeme v polopravde a ak sa s ňou stotožňujeme – pravda nás ohrozuje. Pretože ohrozuje to, s čím sa stotožňujeme… Ak sa klameme – pravda je hrozbou. Aj tá doplňujúca časť – tá druhá polka pravdy – opačná polopravda – je hrozba. Predstierame, že polopravda je celá pravda. Zakrývame pravdu polopravdou. Zakrývame celok jeho časťou… Zakrývame celistvý pohľad na život antropocentrizmom, vierou, že človek muž je najdôležitejší a jedine on má celú pravdu – on má však len jej časť… Inú časť má žena, inú dieťa, inú majú stromy, voda, inú má krkavec poletujúci nad lesom… Zakrývame úprimnú prostú pravdu, tak ako zakrývame nahotu. Posvätnú divú nahotu.

Rozprávame, vyprávame… Cez pery pravíme slová. Slová pravdy? Naše slovenské slová vyjadrujú vzťahy, prepojenia – na veľa úrovniach…

Slovo svet súvisí so svitom a svetlom. Svetlo súvisí so slovom i s vysvetlením, vyjasnením predtým temného, nechápaného…

Súvislosti v koreňoch slov poukazujú na súvislosti slovených javov – na súvislosti, ktoré náš ustavične triediaci rozum prehliada… Náš rozum stavia hranice, oddeľuje jeden jav od druhého, rozbíja svet na zdanlivo nesúvisiace kúsky… Skutočný svet je ale celistvý. Nie je čierny alebo biely, nie je to alebo ono, nie je dobrý alebo zlý… On je. Je súvislý. Medzi tým a oným nie je hranica – ale vzťah, súvislosť. Aj dobro do zla prechádza súvisle – aj dobrého premiera škodí.

My sme schopní vnímať, chápať súvislosti – ale nie naším myslením, naším rozdeľujúcim rozumom – ale celou našou bytosťou… Rozum je len naša časť – a časť nemôže pochopiť celok…

Naši ekonómovia nemôžu pochopiť súvislosť medzi rastom HDP a rozpadom spoločnosti. Vidia totiž len svoju časť, len seba, nevnímajú iné časti, nevnímajú stav medziľudských vzťahov… To zas robia sociológovia a tí zasa neriešia hospodárstvo… Títo rozumní ľudia myslia – a podstata, celok a súvislosti im unikajú.

Ako teda pochopiť súvislosti? Ako pochopiť celú pravdu? Ako nežiť v polopravde? Tak, že precítim iné bytosti. Spojitou dušou sa spojím s okolitými časťami širšieho celku. Súcitím s nimi. Precítim ich. Splyniem s nimi, prenesiem sa nad rozumové myslené hranice mojich predstáv… Nehodnotím, nemyslím – len vnímam, cítim…

Naše vlastné slová slovenské sú slová celistvé – náš jazyk tvorí celok. Naše vlastné slová slovenské aj cítime. Nie len že im rozumieme – my ich chápeme celistvo… Cudzie slovo je ale cudzou časťou… Cudzie slovo nezapadá do nášho celku, nesúvisí s ostatnými časťami. Narúša súvislosť celku, ktorý slovami sprostredkúvame a vysvetľujeme… Cudzie slovo súvislosti neosvetľuje, skôr ich zakrýva…

Robíme to náročky? Prečo ich dnes, tieto anglické či latinské slová, tak často používame? Bojíme sa niečo vidieť? Bojíme sa súvislostí? Bojíme sa pravdy? Sme k sebe neúprimní? Prečo je v článkoch a knihách o duchovných pravdách toľko cudzích slov? Prijímame pravdu takto ľahšie? Bez súvislostí? Nie je ale pravda ale práve o spojeniach? O súvislostiach? O prepojení ohraničených poloprávd do súvislého celku?

*

O akých slovách, o akých súvislostiach to rozprávam?

ezoterický – vnútorný, duchovný
Slová „vnútri“ a „von“ obsahujú rovnaký slovný znak -vn-. Vnútro a vonkajšok súvisia. Vnútorný a vonkajší svet sú len dva pohľady na to jedno. Keď ti vonku vadí chrobák na lúke, keď ti vadí časť prírody, časť vonkajšieho sveta – tak ti vadí aj niečo vnútri teba: neznesieš myšlienku, že si rovnako súčasťou prírody, súčasťou vesmíru, ako ten chrobák… Cez vonkajší svet je teda možné pochopiť ten vnútorný a naopak. Nesúlad vnútri sa prejavuje aj vonku – a naopak. Ak niečo chýba, niečo neprijímaš vnútri teba, v tvojom duchu – chyba či vada je zároveň aj vonku – niečo vo vonkajšom svete ti vadí alebo ti chýba – ty len nevieš čo, nie si si toho vedomý, pretože to chýba… Chyba vonku je chybou vnútri. Náuka o vnútornom duchovnom svete nám pomáha pochopiť svet vonkajší.

astrálny – svetelný
reflektovať – zrkadliť
Bytosti sa prejavujú. Obrazne možno povedať, že žiaria vnútorným svetlom a zároveň zrkadlia žiaru, zrkadlia prejavy iných bytostí… Vzťahy sú spojeniami svitu a odrazu, spojeniami svetla a zrkadlenia – vonkajší svet ti zrkadlí tvoj vnútorný svet.

energia – sila, živa
-sl- (poprípade -sv- ) je slovný znak v slovách silný, svätý, sloven, sloboda, slnko, sálať, svet, svit, svetlo, svornosť, slovo… Všetko sú to veľmi silné slová súvisiace s nami a so silou. Zdroj sily je vlastne spojenie samotné – svor – vzájomné svorné spojenie bytostí… Ak prijmeme pohľad, že všetko je živé vo všehomíre – tak všetká sila je zároveň aj živa. Je to životná sila – sila svorivého víru kolobehu života – sila štyroch premieňajúcich sa a dopĺňajúcich sa živlov – živá sila krútiacej sa svargy.

*

*

*