Návrat z boja

VIETNAM U.S. WAR IS HELLDivé tvory nadobúdajú dva stavy. Stav bežný a stav ohrozenia.

Stav bežný je stav pohody, keď si krkavce lietajú ako cítia, zháňajú si potravu a spoločensky žijú.

Stav ohrozenia je stav výnimočný. Napríklad sa kuna vybrala vykradnúť ich hniezdo. Alebo sa na oblohe nad krkavcom zjavil jastrab – ktorý síce krkavcov bežne neloví, ale čo ak… V stave ohrozenia sme pod časovým tlakom. Je dôležité sa rozhodnúť rýchlo – útok alebo útek – bojím sa a bojujem. Riadenie preberá rozum a jeho čiernobiela dvojková logická sústava – áno alebo nie – dobre alebo zle. Rozhodujem sa krátkozrako – dlhodobo výhodnými a trvalo udržateľnými riešeniami sa nezaoberám…

Jastrab síce krkavcov bežne neloví – ale čo ak zbadá, že som chorý? Predstieram. Toto divé tvory bežne robia – nedajú na sebe poznať, že sú oslabení – pretože možný dravec by to hneď zbadal a šiel by po nich. To je jeho úloha: odstraňovať choré bytosti z kruhu života – a takto nás robiť silnejšími… My sa ale ľahkou korisťou stať nepotrebujeme – takže predstierame, až kým nepadneme od vyčerpania.

V stave ohrozenia spoločensky nežijeme. Je však výhodné zomknúť sa do skupiny. Predstierame teda, že sme skupina – aj ak v skutočnosti plnohodnotným spoločenstvom nie sme. Navonok sa tvárime, ako sa máme radi, ako spolu držíme a ako sme všetci jednomyseľní – myslíme skupinovo. Nie je dôležité zhodnúť sa či útek alebo útok – dôležité je okamžite nejak konať – a konať jednomyseľne. Ak sa niekto protiví, ak má opačný názor ako väčšina – ohrozuje skupinu. Oberá nás o drahocenný čas. Sme pod tlakom ohrozenia a toto si nemôžeme dovoliť. Buď sa „protivník“ s iným názorom podriadi a prispôsobí skupine či jej vodcovi – alebo je zo skupiny vylúčený – často je tak vlastne dokonca obetovaný, pretože dravec zaútočí pravdepodobne práve na neho, nakoľko je sám.

Núdzovým spôsobom rozhodovania takejto predstieranej skupiny je teda tyrania väčšiny, poprípade diktatúra jednej strany či vodcu. Keď je už nejaké rozhodnutie spravené, je dôležité ho čo najrýchlejšie nariadiť všetkým členom skupiny. Ale čo ak je skupina pomerne veľká a všetci jej členovia nie sú priamo vo vzťahu s vedúcou podskupinou? Tu nám príde vhod hierarchia. Minister školstva rozhodne, prikáže riaditeľom škôl, tí prikážu učiteľom a tí zasa žiakom… Žiaci sú pod tlakom to prijať. Sú dokonca hodnotení známkami a poznámkami, podľa toho, akí sú prispôsobiví – do akej miery sa podriadili skupinovému mysleniu a svojmu nadriadenému „učiteľovi“.

Všetko sa to deje v dobrej viere a s čistým svedomím. Aké sú však nevedomé následky umelo udržiavaného stavu boja?

Na prepnutie do núdzového stavu často stačí časová tieseň, pocit napätia a príkazy „z hora“. Veľa spraví aj strach. Strach z neznámeho ohrozenia – veď keď všetci sú v núdzovom stave, niečo nám teda asi hrozí… Veľa spraví tiež strach z vylúčenia zo skupiny. Prirodzene teda samovoľne začneme predstierať, že sme jednomyseľní, že patríme ku skupine, že podporujeme rozhodnutie „väčšiny“ či vládnucej strany… Prirodzene teda samovoľne začneme ohovárať a útočiť na tých, čo majú iný názor – pretože prezrádzajú, že naša jednota je len predstieraná – a ohrozujú tak celú skupinu.

Povinná školská dochádzka nás vlastne učí takémuto stavu – vedie nás k predstieraniu, k potláčaniu rôznosti názorov a našej vlastnej vnútornej rôznorodosti. Naša rôznosť by nás mohla v stave pohody obohacovať – veď je dobre, keď každý sme dobrý v niečom inom a každý máme iný pohľad a takto sa vzájomne dopĺňame. V stave ohrozenia však nie je čas na to, aby sme sa obohacovali – ide o prežitie – a preto je dobre, že spoločenský život a rozvoj vzťahov spoločenstva ide načas bokom.

Je dobre, keď sme oboznámení so stavom núdze. Povinná školská dochádzka nám tento stav ale prestavuje ako jediný možný. Zamlčiava, že jestvuje aj stav pohody – ktorý by mal byť bežným stavom. V svojej podstate je školstvo založené na umelom vytváraní stavu ohrozenia… Stavu núdze…

Tomuto učíme naše deti? Ako sa báť? Ako sa správať vyplašene, stádovo? Skratovo a bezcitne? Ako predstierať, že som taký, ako si myslím, že si skupina myslí, že by som mal byť? Ako potláčať samého seba v strachu pred hodnotením, v strachu pred vylúčením zo školy? Ako slepo poslúchať príkazy nadriadených „učiteľov“ či príkazy „demokratickej“ väčšiny? Naozaj ich chceme viesť k bezduchému prispôsobovaniu sa – k strachu vyjadriť svoj vlastný názor, k strachu prejaviť sa tvorivo, odlišne od suchého čiernobieleho rozumovania väčšiny… Naozaj ich chceme chrániť pred stavom pohody a bezpečia?

Pamätáme si vôbec ešte na tento náš raz bežný stav?

Možno mi už ani neveríte, že tento stav vôbec jestvuje… Príliš dlho sme boli umelo držaní v strachu… Možno si už tento pohodový stav zažil… Možno si spomínaš na „bezstarostné“ detstvo, keď si bol u starkej a spoločne si sa hral s inými deťmi z ulice… Možno ste sa dotkli tohto stavu počas spoločného oddychu v prírode…

Naším prvotným zriadením nie je pyramída, nie je hierarchia, nie je to delenie na dobro a zlo a ani rozumné myslenie či vláda väčšiny – je to kruh.

Kruh, kde všetci ctíme jeden druhého. Kruh, kde sa navzájom prijímame napriek rozdielnosti názorov – pretože si uvedomujeme, že v svojej rozdielnosti sa dopĺňame a obohacujeme. Ceníme a ctíme si naše odlišnosti a rozdielne pohľady. Veľa očí veľa vidí – keď sa pozerajú rôznymi smermi, rôznymi uhlami pohľadu. A keď jeden zbadá chybu, dokáže zachrániť celé spoločenstvo – toto je dôvod prečo je spôsobom rozhodovania v stave mieru všeobecná zhoda. Každý jeden máme právo veta, máme svoje miesto v kruhoch a čase – a slovo.

Naším miestom pohody a zdravia a skutočného skupinového prepojenia je bezpečné miesto – kruh, ktorý nás chráni. Takýmto miestom je náš svet – to vnútro kruhu osvetlené našou žiarou, to jasné a poznané – až za kruhom sa začína nebezpečný, temný priestor… Teraz sme ale v kruhu a sme chránení. Tu sa môžeme prejaviť a ukázať sa takí, ako naozaj sme. Tu sa nemusíme báť, že nás neprijmú, nemusíme predstierať, nemusíme sa prispôsobovať názoru skupiny… Sme prijatí, pretože sme. Môžme sa otvoriť jeden druhému – a vzájomným prijatím sceliť a zahojiť naše citové rany z bojov…

Utvorme si takýto bezpečný priestor – kde sa môžeme prestať brániť a prestať predstierať. Umožnime to. Tvorba spoločenstva je v našej prirodzenosti – naše vzťahy sa prirodzene samovoľne začnú uzdravovať a silnieť. My žijeme – a scelenie, uzdravovanie je samotnou podstatou života – aj keď otvorenie a vyčistenie starých rán a strachov môže bolieť… Udeje sa to ale prirodzene a samovoľne – stačí ak to umožníme – tak, že sa uvoľníme, odovzdáme – a prestaneme sa brániť. Prestať sa brániť… Ľahko sa to povie, pomyslí… Ťažšie sa to však spraví – veď tak dlho sme žili v pocite ohrozenia a bránenia pred cudzími názormi, v zajatí predstáv skupinového myslenia… A teraz mám prijať seba takého, ako naozaj som? Pustiť sa očakávaní a predstáv a skupinových myšlienok, s ktorými som sa tak dlho stotožňoval?

Môžu nám pomôcť pravidlá či vedomé pozorovanie svojho stavu… Môžu nám pomôcť cnosti – úcta, dôvera, súcit… Je to práve cit, ktorým sa riadi chod spoločenstva. Cítime jeden druhého a podľa pocitu sa vzájomne prepájame, dopĺňame a vyvažujeme… Podľa citu nachádzame mieru, zlatý stred – nachádzame vnútorný mier a pohodu… Uvedomujeme si dôležitosť toho spoločného, uvedomujeme si zodpovednosť za spoločenstvo a zároveň vlastnú jedinečnosť. Nikto nás nevedie – a zároveň sme všetci vodcovia. V posvätnom kruhu sa dopĺňame. Cítime naplnenie. Cítime tú súnaležitosť a radosť, ktorá nám predtým tak chýbala.

Vraciame sa z boja. Späť domov. Tu sme v bezpečí, tu sme prijímaní, tu sme chránení… Tu sme v pohode. Tu sme diví. Tu sme svorne a spoločne – ľuďmi. Takto to má byť.

*

*

*

zachranme-skolu

Pozri aj:
Spoločne v kruhu
Učme sa navzájom

7 thoughts on “Návrat z boja

  1. Spätné upozornenie: Krivda | krkavec

  2. Spätné upozornenie: Krivda – Krkavec | Cesta Človeka

  3. Spätné upozornenie: Piráti Slovensko rok po | krkavec

  4. Spätné upozornenie: Duch a spoločenstvo | krkavec

  5. Spätné upozornenie: Poľovníci a „poslanci” | krkavec

  6. Spätné upozornenie: Poľovníci a poslanci – Krkavec | Cesta Človeka

Stojím o tvoj názor:

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s