Poľovníci a štátnici

988355_3559227876085_685188916_ndNebola im dopriata pozornosť ako deťom. Už ako bábätká ležali v pôrodnici surovo oddelené od matky, od tepla, od zdroja života… Cítia sa neúplní, neuznaní…

Teraz sú z nich muži – ale stále sa vnútorne cítia neľúbení, neprijatí, ukrivdení, neuznaní… Veľmi veľmi by si tieto prirodzené potreby chceli naplniť… Veľmi po tom túžia.

Sú v slepej uličke. Držia sa predstáv, držia sa chladného rozumu – toho jediného, čo mohli rozvíjať… Ale je to hlúpy rozum. Ich rozum nerozumie podstate, prečo sa tak cítia. Rozumovo to nedokážu uchopiť. Snažia sa porozumieť – ale vytvárajú si len mylné zámenné predstavy. Tá bolesť, tie rany vznikli ešte v dobre, keď títo muži boli bábätkami, keď boli nerozumnými ale o to viac cítiacimi deťmi.

Tieto citové bolesti im bránia dospieť. Kým neprijmú, kým si neuvedomia si svoju citovú ranu, kým sa budú brániť citu – kým sa nescelia, nezahoja – nestanú sa celistvými dospelými. Kým si nepriznajú, že rozumová predstava muža, s ktorou sa stotožňujú, je mylná a oni nedospeli… Že sú stále len veľkými ufňukanými ukrivdenými deťmi…

Ten pocit je veľmi silný a hýbe ich životmi. Stále im niečo chýba. Bez ohľadu nato, ako veľmi sa snažia… Bez ohľadu nato, ako veľmi si svoju bytostnú túžbu prenášajú do iných oblastí… Pachtia sa za predstavami lepšie plnšieho zajtrajška – za rozumovými zámienkami: za mocou, peniazmi, vplyvom, majetkom, pozornosťou, za hrdinstvom… Ale uspokojenie je prchavé. Nikdy nie sú sýti a šťastí tu a teraz, stále potrebujú viac a viac…

Natlačili sa do politiky, do parlamentov, stali sa z nich rôzni úradníci či profesori na univerzitách. Stali sa z nich poľovníci. Robia viac škody ako úžitku…

Vládnu, riadia a úradujú – nie pre spoločné dobro nás všetkých, ktorých nás zastupujú – ale pre svoju úpenlivú vnútornú sebeckú potrebu… Sú rozumní a bezcitní. Tak veľmi po niečom túžia a tak veľmi im to uniká…

Prečo sa to stalo? Prečo im bolo ublížené?

Možno preto, že iné veľké dieťa – ten doktor v nemocnici – ich vzal od matky… Možno preto, že ich matka nekojila, že ich nechávala plakať, že ich namiesto nosenia v šatke na hrudi dala do neosobného plastového kočíka či do jaslí… Že ich ako deti dali do škôlky, do školy… Nepoznali nehu. Necítili tlkot srdca. Prečo to ich mama spravila? Možno si to prečítala v nejakej rozumnej knihe… Možno uverila, že je neschopná a že ústavy sa postarajú o jej deti lepšie, ako ich vlastná matka. Možno ju k tomu donútili bezcitní úradníci…

Sú to stále malí ustráchaní chlapci. Boja sa priznať si, že im chýba pohladenie, že im chýba cit a spojenie so ženou, matkou, zemou – že im chýba láskavé prijatie seba samých, takých, akí sú… Uznanie a pozornosť už len zato, že sú…

Uvedomíme si toto ako spoločnosť?

Pomôžeme im?

Pomôžem sebe a cez seba svojmu otcovi?

*

*

*

V Európe je vlk chráneným a kriticky ohrozeným druhom. Naši poľovníci si tento rok schválili odstrel už „len“ 80 kusov – minulý rok bolo vlkov zastrelených 150… A to ani nevieme, koľko tých vlkov na Slovensku a pomedzí Poľska ešte máme, odhady sú, že len asi 185… Možno aj preto im vlky tak vadia – preto, že robia svoju prácu lepšie ako oni poľovníci sami. Vlci lovia len chorú a slabú zver, zabraňujú šíreniu chorôb a podporujú obnovu lesa. Pri love nepijú a v lese sa správajú úctivo. Na rozdiel od poľovníkov (či politikov) vlci ani neohrozujú ľudí.

*

Pozri aj:
Vlčie hory
130 vlkov

Návrat z boja
Rozhovor o zabíjaní
Tvorenie je v spojení

7 thoughts on “Poľovníci a štátnici

  1. počuvaj ty kojený, obľúbený, uznaný, milovaný, úplný, nosený v šatke na hrudi…videl si niekedy čo dokáže urobiť “sanitárna”svorka vlkov v lese? videl si už v hlbokom snehu strhnutých 24 kusov jelenej zveri na jednom mieste (cca pár desiatok árov lesa blízko dediny)? lebo až tam bola ochotá jelenia zver zbehnúť v snahe zachrániť sa pred svorkou, ktorá ich štvala. medzi nimi aj kapitálneho jelena? určite boli všetci slabí a chorí? snáď len vyčerpaní po štvaní vlkmi v hlbokom snehu, ktorý sa pod ich raticami prebáral no vlka spoľahlivo udržal. a takmer všetky strhnuté kusy boli nenačaté, tzn. že svorka nelovila len na ukojenie hladu ale aj loveckého pudu. a ver mi, že to je určite silnejší lovecký pud, než u drvivej vúčšiny poľovníkov.

  2. …au…nemyslel to zle, ale nalozil si mu podla mna velmi presne…neni az taky pruser ked si pre zjednodusenie zaskatulkujeme svet na dobrych a zlych. Pruser je, ked zabudneme, ze to bola len nasa pracovna verzia a ne cela komplexna skutocnost. potom sa totiz clovek rozbehne vo svojich predpokladoch cely stastny ake je to vlastne cele jednoduche tak daleko ze je otazkou casu, kedy si natlce drzku.

  3. Spätné upozornenie: Krivda | krkavec

  4. Spätné upozornenie: Krivda – Krkavec | Cesta Človeka

  5. Spätné upozornenie: Voľby | krkavec

  6. Spätné upozornenie: Voľby – Krkavec | Cesta Človeka

Stojím o tvoj názor:

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s