Duch

strom_života_hadiciDuch môže byť dobrý alebo zlý. Dobrý duch je priateľský. Vzájomne si pomáhame žiť. Duch nemá hmotné telo – duch pozostáva z myšlienok, predstáv a obrazov, zo súvislostí a vzorov v našich mysliach – a zo živy, zo životnej sily, ktorú my týmto obrazom darujeme.

Duch je iná podoba života, odlišná od našej. My sme jeho nositelia – hostitelia. Potrebuje nás, aby sa mohol šíriť, rozmnožovať a vyvíjať v priebehu času. My potrebujeme ducha, aby sme prežili. Vzájomne sa dopĺňame – tak ako vtáčik orešnica potrebuje borovicu a borovica orešnicu – tak ako hríb masliak potrebuje borovicu a borovica masliak. To je priateľstvo – vzájomne obohacujúca závislosť.

Čo ale ak jedna strana zradí? Čo ak sa vzájomný a obohacujúci vzťah zmení na vzťah vykorisťujúci? Duch, čo len berie a nedáva, je zlý duch – zloduch. Kradne. Cudzopasí. Čo najrýchlejšie sa chce čo najviac nažrať pozornosti a živy a čo najviac sa rozšíriť. Bez ohľadu na hostiteľa a jeho zdravie a šťastie. Takýto duch vysáva a vyťažuje. Vykorisťuje ľudí a mení ich na trosky – na ochromených pudovo konajúcich nevedomých a odcudzených nevoľníkov. Takýto duch vyťažuje zem a našu podobu života – lesy lúky a záhrady mení na otrávenú púšť.

Dobrý duch – naopak – je pre nás prospešný. Je základňou vedomostí a sily predkov.

Duch je založený na pravde. Zloduch na lži. Duch nám pomáha pochopiť súvislosti a zosúladiť sa s pochodmi a dejmi nášho prostredia. Zloduch nás, naopak, stavia do rozporu so skutočnosťou. Dobrovoľne by sme sa totiž nenechali vykorisťovať – zloduch nás ale oklame, postupne nás zavádza – až nás zavedie do klietky lží – do kliatby. Uveríme lžiam, stotožníme sa s nimi, stotožníme sa s mylnými predstavami – a bezprostredná pravda skutočnosti nás zrazu ohrozuje. Sme posadnutí zlým duchom a v rozpore so samým sebou – pretože my sme vo svojej podstate pravdiví. Viera v lož je len pretvárka… Zloduch odvádza našu pozornosť preč od nás, od života, od zeme, od pravdivej skutočnosti práve tu a teraz. Uväzní našu pozornosť v cudzích predstavách budúcnosti, ženieme sa za lepšími zajtrajškami, za akýmsi duchovným nebom – a po nás potopa. Bojíme sa pravdy, neprijímame ju, útočíme na ňu. Nasilu ju prehliadame – pretože pravda ohrozuje klamlivého ducha, s ktorým sme sa stotožnili. Spolu s pravdou ničíme všetko skutočné: zem, život a seba samých…

Uverili sme, že „myslím – teda som“ – že sme to, čo si myslíme. Uverili sme, že my sme duch. To preto sme pristali na jednostranné vyťažovanie… Uverili sme, že to my sme ten pán duch, čo ťaží – a pritom sme v skutočnosti korisťou. Zabudli sme, že sme živí. Zabudli sme byť tu na zemi – cítiť a vnímať práve prebiehajúci okamih. Pravda je to, čo sa práve deje. Akákoľvek predstava je z podstaty neúplná a zavádzajúca…

Zrazu si nie sme istí, či pravda vôbec jestvuje… Stotožňujeme sa s predstavami a úlohami… Kam dávame našu životnú silu? Našu živu, našu pozornosť? Sme zamestnaní, chodíme do práce, sme zaujatí knihami, filmami, nariadeniami… Učíme sa predstavám druhých, tomu, čo kto napísal a nariadil. Pracujeme na zmene týchto predstáv. Pracujeme z duchom. Áno, o ducha sa treba starať. Je múdre si ho ctiť a darovávať, obetúvať mu živu. Nie však na úkor seba – nie na úkor života – ale v súlade so životom.

V našom jazyku sú veci zvyčajne z podstaty dobré. Keď povieme: „Je čas na obed,“ samozrejme sa tým myslí: „Je dobrý čas na obed.“Ale čo ak by nebol čas na obed? Bol by to zlý čas? Nie. Jednoducho by nebol čas obedovať. Bol by „nečas“ na obed… Rovnako je to z duchom. Keď poviem „duch“, samosebou sa rozumie „dobrý duch“. Čo ak ale nie je dobrý? Čo ak je zlý? Je to vôbec ešte duch? Alebo už nie je duchom? Je to „neduch“? Neduh? – Naši predkovia nám vlastne v jazyku zanechali odkaz: Duch je dobrý.

Svet je svetlý. Je to vesmír – všehomier. Svet je mier. Má zlo vôbec svoje miesto? Duch – neduch – zloduch. Prečo tento rozpor? – Pretože máme dva stavy. Dva pohľady na svet. Mierový a bojový. V mierovom stave je všetko dobré. Nebránime sa, nebojíme sa a nebojujeme – prijímame pravdu a skutočnosť také, aké sú. Prijímame podstatu, ladíme so všeduchom… V stave boja je to ale inak: vtedy sa vymedzujeme, vynímame sa a obrňujeme sa – odpájame sa od všehomieru. Stav boja je núdzový stav, keď vedenie preberá myseľ a jej čiernobiele rozčleňovanie na dobro a zlo. Cit, ktorý nás spája s mierom a pravdou je dočasne potlačený. Aj toto je dobre – v čase bezprostredného ohrozenia je dobré sa brániť. Boj je ale rozklad. Náš prirodzený stav je stav mieru. Aj nás jazyk sa tisícky rokov vyvíjal v stave mieru – to preto sú slová z podstaty dobré.

Duch umožňuje spoločnosti či spoločenstvu ľudí šťastne a trvalo udržateľne žiť. Pomáha nám žiť v súlade s ostatnými bytosťami, s ktorými zdieľame nás životný priestor. Nežijeme bezducho – ale oduševnene – ctíme všetky bytosti kruhu života. Uvedomujeme si kolobehy vzájomnej výmeny, dopĺňania a obohacovania. Chválime prírodu za jej dary. – Národ má ducha, ak takto žije.

Naši slovenskí predkovia takto pred stáročiami žili. Hovorím teraz zo širšia prekračujúc hranice súčasných národov: boli to duchovní sloveni. Boli to ľudia slova, sily, svornosti, slobody, svetla, slnka, slávenia, sveta… Aspoň tak sa zdá podľa zvukového znaku „s-l-v“ v koreni nášho mena a jeho súvislostí.

Naši predkovia ducha ctili, uctievali. Na jeho počesť sa veselili a na slávnostiach obdarovávali. Spievali. Rozprávali si báje a príbehy. Divadlom si odovzdávali obrazy ducha. Obradne sa spájali sa s pravdou a mierom… Šplhali na strom života v strede sveta a v jeho korune lietali ako vtáky – tak ako lietajú duchom myšlienky. Obrazom ducha je okrídlená bytosť – a obrazom zeme je zmija. V ich spojení je sila. Táto sila preteká kmeňom stromu života. Vyteká spod kmeňa ako prameň – ako studnička živej vody, múdrosti a divej tvorivosti.

Áno, to spojenie so zemou sme stratili, hady sme zabíjali, stromy života vyťali a nahradili kovovými krížmi nad studenými umelými chrámami… Modlíme sa k okrídleným duchom, uctievame blikajúce obrazy, veríme v predstavu majetku a peňazí… Sme pohltení bojom a zloduchom – a stali sme sa bezduchými, nevedomými si vlastného života.

Ešte však máme svoj jazyk – základ ducha. Obrazy ducha sú stále okolo nás – v znakoch miest, v dochovanej ľudovej obrazotvornosti. V našich koreňoch je odkaz nášho ducha. Stopy pravdy nás obklopujú… Veľa bolo uchovaného v našej reči, vo zvykoch, v rozprávkach – stačí to objaviť, očistiť, rozdúchať – a oživiť. Podstata  je stále v nás – v našom vedomí či nevedomí. Stále máme našu krajinu, našu posvätnú zem slovenskú. Máme živú prírodu – aj vlk ešte behá v zbytkoch našich lesov… Stále sme ešte živí. Skutoční. Sila je v nás.

Keď očistíme nášho ducha od klamlivých predstáv. Keď sa vzdáme predstáv a postavíme sa pred svet nahí – pravdiví. Takí, akí sme. Skutoční. Zmyjeme zo seba choré vzory. Zahojíme, opravíme nášho ducha – prijmeme jeho zatemnené, potlačené a zakázané časti. Scelíme ho. Nie sme odkázaní len na naše slovenské pramene – pravda je jedna – všetky prírodné národy s ňou ladili. Jazyk si však držme čistý – pretože v cudzích slovách sa pochopenie stráca…

Zdroje tu sú. Pramene sú ešte živé. Buďme múdri – vycíťme, uvedomme si, čo je dobré – a žime to.

Dobrý duch nás chráni.

*

*

*

Pozri aj:
Duch a spoločenstvo

2 thoughts on “Duch

  1. k tomu yaciatku…vztah je vzdy vzajomny….ak v nom nefunguje obojstranna vymena, respektive ak sa zmenina jednostrannz tok energie (jeden len dava, druhy len berie), nemyslim ze by sa to dalo definovat tak ze zmena nastala tym ze ten druhy prestal davat. Rovnako je na pricine to ze ten prvy prestal prijimat. Potom asi tazko jedneho z tych dvoch ozancit za zleho. (pre mna dokonca tazko oznacit za ZLY tento typ vztahu..ale pre toto ma momentalne nenapadaju argumenty🙂 )

Stojím o tvoj názor:

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s