Tento článok som podstatne prepracoval a je na novom blogu pod názvom Studnica múdrosti. Pôvodnú podobu som chcel zmazať, nebyť tých zaujímavých rozhovorov nižšie.
Niektorí nadšenci dnes študujú akési slovanské védy…
Osobne pokladám knihy za nebezpečné. Sú to také zbrane masovej dezinformácie.
Možnože naši dávni predkovia práve z tohto dôvodu knihy moc nemuseli. Čo je písané, to je luhané – praví ľudová múdrosť…
Obrazy, báje, príbehy – svojho ducha – sme šírili skôr v podobe piesní, povestí, rozprávok či divadla. Vtedy je zdrojom človek, ktorý s tebou zdieľa priestor a čas – a vieš vycítiť jeho úmysel a čistotou jeho zámeru – či to myslí úprimne a od srdca. Ak by ťa chce zaviesť, zmiasť, oklamať (zakliať) – zacítil by si to – a takého človeka by si nepočúval. Pri osobnom stretnutí cítiš živu.
S knihou je to ale inak. Pôvodca je vzdialený. A sprostredkovateľ knihy môže byť často nevedomý – koná „v dobrej viere“. Vnútri knihy však môžu byť nebezpečné myšlienkové vírusy…
Ak naši dávni predkovia knihy nedržali, určite to malo dobrý dôvod. Navyše, oni ich ani nepotrebovali. Zážitok, skúsenosť a ani skutočnú vedomosť kniha nenahradí. Písmo je len istou pomôckou pre pamäť. V tej dobe si ľudia ale pamätali všetko, čo počuli a dokázali to šíriť ďalej. To až spoliehanie sa na písmo z nás spravilo zábudlivcov. Už pamäti nedávame taký význam a ona sa stáva chabou…
Prečo sa utiekame k viere v písmo? Prečo hľadáme vysoké sväté knihy? Snažíme sa nahradiť Bibliu? To je ako nahradzovať jednu chorobu druhou…
Buďme zdraví.
Každý máme pravdu na dosah. Jednou cestou je vnútorné očistenie a zosilnenie svojho vlastného citu a vnímania. Inou je tvoj život a skutočnosť – pravda, čo práve prebieha – tvoj vlastný príbeh. Ďalším zdrojom je naše ľudové duchovno – ľudová kultúra – je v nej aj istý úpadok – ale aj veľa svetla – a práve s citom to vieš odlíšiť.
Náš duch slovenský nie je o veľkňazoch v chrámoch s „múdrymi“ knihami. Náš duch je o ľuďoch. Všetci sme nositeľmi ducha – vtedy je duch silný. Vtedy je ľud veľký.
*
*
*
Pozri aj:
Netreba veriť všetkému slovanskému
Písmo
IT – nádej a prosté spojenia
krkavec 
aj tak ma tento članok neodradi od toho, aby som si precital hocico, co chcem a porovnal to s inymi textami/knihami/etc. … članku davam hodnotenie 0, pretoze mi nepovedal nic podla mna hodnotne, iba nejakú zaujatost autora voci niecomu, comu vela ludi nerozumie…
Ahoj,
tak tady teda těžce nesouhlasím. V knihách je vědění a vědění je moc. Ano, je potřeba více hledět na praxi než teorii a na blízké než vzdálené, ale nedá se to brát až tak radikálně, že ten “méně důležitý” zdroj informací vypustíme úplně. Naopak – je potřeba co nejvíce zdrojů a možnost porovnávat. Tvá vlastní paměť tě ošidí spíš, než stará kniha. Koneckonců i ty používáš text jako médium – dají se k tomuto blogu použít tvé vlastní výhrady (sdílíme čas, ale ne prostor – nevidím tvou řeč těla – můžu ti špatně porozumět, můžeš mi lhát)
Ano. Je dnes veľa kníh a všetci chcú hodnotiť, no pravda je že vo svete dezinformácií žijeme už tisíce rokov. Takže ako chce niekto hodnotiť nové, ked hodnotí len na základe starého? Keby aj Slovnaskoarijske védy bola dobre vymyslená rozprávka, aj tak by to bol lepší životný návod, než Biblia, ktorá sa hmýri psychopatmi, ktorí si na príkaz boha obrezávajú vtáky, vraždia cudzie národy, či dokonca vraždia vlastné deti. Čítal som SAV. Poznám ľudí ktorí ich čítali. Sú medzi nimi aj bývalí kresťania, ktorí našli vo védach to pravé orechové, čo im v kresťanstve chýbalo. Našli duchovné naplnenie. A kto čítal celé SAV a pochopil im, ten nemôže napísať takýto blog. Lebo by vedel, že védy nie sú fanatické náboženstvo. Sú učenie. Nie je to sekta s nejakým vodcom, ktorý svoje ovláda a fanatizuje. Ak je autor tohto článku slovan, odporúčam mu SAV prečítať celé a snažiť sa chápať v širších súvislostiach. Ak je ale autor chazar, či iné svetové etnikum, potom bude mať problémy slovanskú mentalitu pochopiť. Poznám desiatky iných duchovných knih, ktoré sem došli zo západu ako produkty New Age a nikomu to nevadí. Autor síce nabáda na zdravú myseľ, ale to nabádajú aj SAV. Autor síce nabáda na zdravú myseľ, pritom je pokrytec. Napíše článok, ktorý sa tvári že chce hodnotiť moderné duchovné trendy, pritom je celý článok len a len o očierňovaní SAV.
No zdá sa, že autor článku slabo študuje vlastné dejiny.
Nemyslím tým dejiny poznačené kresťanstvom.
Asi autor zabudol na akési pálenie kníh čarodejníkov a čarodejníc.. hm.. kdeže sa tie knihy nabrali ak sme knihy nemali.
A načo by nám asi bolo písmo staré tisíce rokov, ktoré sme na našom území používali?
Chceli sme ovciam napísať kde majú soľ a kde seno?
Autor článku tiež netuší nič o tzv Hlbinnom čítaní kníh!
Kde pri tom čítaní čitateľ nadobúda všetky pocity, obrazy a myšlienky pisateľa knihy. Samozrejme autor tohoto článku to vedieť nemôže, lebo sa domnieva, že naši predkovia knihy nemali a teda také knihy nehľadá…
Som sklamaný z takýchto diletantov.
Na úvod: Bol by som rád, aby môj komentár vnímal autor ako konštruktívnu kritiku a nie ako útok na jeho osobu, myslienky alebo čokoľvek iné a všetko, čo som nižšie napísal je môj subjektívny názor avšak to neznamená, že na tom nemôže byť niečo pravda.
Ako prvé by som rád podotkol, že autor, žiaľ, aj keď je jeho úmysel dobrý používa chybu pri svojich úvahách (nie len v tomto článku) – je ňou prílišné zovšeobecňovanie.
Myslím si, že rozumiem pohnútkam, ktoré ho viedli k takémuto názoru – 1. v dnešnej dobe môže napísať knihu skutočne hocikto, kto presvedčí vydavateľstvo, aby mu ju vytlačili (alebo ju napíše ako e-knihu)
2. v posledne dobe sa viacero ľudí uchyľuje k slovanskej mytológii, knihám a pod., ktoré nemusia byť vždy vhodným smerom pre ďalší rast/vývoj človeka.
Ale tak, ako kritizuje knihy, tak zabúda, že kto tie knihy píše – sú to ľudia. Tí istí ľudia, čo hovoria, či už slová, ktoré majú hodnotu alebo nie. A taktiež podľa mňa preceňuje hodnotu ľudových “múdrostí”. Sám som vyrastal na dedine a rozprával som sa s viacerými inými ľuďmi, ktorý tiež vyrastali na (iných) dedinách a aj keď mi to možno nebude veriť človek, ktorý vyrastal v mestskom prostredí, dedina nie je oveľa horšia ako “dnešná skazená spoločnosť”. Obmedzený pohľad na život, prílišné zastávanie tradícií a spoliehanie sa na “ľudové múdrosti” vedú ľudí k zlým činom, k odcudzovaniu vedomostí – lebo “čo nevideli, tomu neuveria”.
Tak ako som si všimol, že autor má značný negatívny postoj k dnešnej spoločnosti (myslím, že nie je jediný – má na to dôvod), tak zabúda na to, že robí podobnú chybu ako “zlá spoločnosť” a tím je škatuľkovanie. Jedny veci hádže do škatuľky “zlé”, iné do “dobré” a podobne a to, že mení názory podľa skúseností, je síce správne ALE to nestačí a stále sa bude mýliť, pokiaľ nebude vnímať svet farebne – ale nie len v pestrosti druhov a možností ale aj v pestrosti kladných a záporných vlastností každej jednej veci, javu, deju…
PS: Problém dnešnej doby nie je v tom, že sú “zlé” knihy ale v tom, že je veľa informácií a ľudia si nevedia vybrať, ktoré sú vhodné a ktoré nie. Namiesto toho, aby sme (obrazne) pálili knihy, prečo radšej nenaučíme ľudí, ako knihy čítať, ako im neveriť slepo ale si zachovávať názor, ako vyberať relevantné informácie a využiť ich.
S pozdravom Janči
Ďakujem 🙂
Teda musím zložiť klobúk dolu pred autorovým fantasi čo tu popísal… Aj Hromovlad Perún musí teraz dať poriadny Facepalm keď to číta.Takú zbierku výbľudkov som v živote nečítal.. Prvý dojem hneď robí tá skala kde je vyrytý text zrejem v karune.. To už podľa autora musel niekto vyryť len prednedávnom hoci je vidno že písmo je už stáročia zvetrávané…
Druhým bludom je to že podľa autora sú knihy dosť nebezpečné podľa kresťanov boli tiež nebezpečné hlavne staré múdrosti Slovanou preto aj múdrosti zapísané v knihách pálili..
Autorovi preto podržím palce v likvidácii tejto herézy na kresťanský spôsob uvidíme koľko mu to vydrží..
Vraj stará ľudová múdrosť je “To čo je písané je lúhané!” No som zvedavý z ktorého prstu ste si to vycucali potom kresťania od našich ľudových tradícii vôbec neodbočili a netreba sa nám prebúdzať.
Autor si určite myslí že naší predkovia pred 1400 rokmi liezli ešte po stromoch keď nepoznali písmo a všetko podávali ústne.
Tak ako to že Egypťania, Gréci, Rimania, Číňania všetko zapisovali keď účelom nebolo dochovať múdrosti a pamäť predkov to keby sme mi slovania nezapisovali pamäť našich predkov ale iba ju ústne podávali nepoznáme vôbec svoj pôvod a to že sa ústne informácia šíri viac v nepozmenenej podobe je ďalší chorý výmysel autora tohto smiešneho článku uveďme príklad: Pápež si objedná bagetu bez ryby a kuchár to pochopí že nemá rád ryby povie to kolegovi ten zatelefonuje žene že pápež považuje ryby za hriešne žena povie do novín že pápež je proti rybám a v telke zase roztrúbia správu o tom že cirkev sa reformuje na boj proti rybám to je to nemenné ústne podanie podľa autora kedy ani baby s predkostola nič nezapisujú a tak vznikajú klebety a nie pamäť predkov….
Samozrejme aj knihy mali mnoho raz pozmenený obsah ale rozhodne sú cennejším zdrojom informácii ako by mi niekto musel povedať ústne že sa niekto pobil z medveďom a v skutočnosti to vie od nejakého človeka čo to vie od človeka ktorému to povedal ten čo sa pobil z veveričkou.
Drahý krkavec to tvoj blog je skôr písomným nebezpečenstvom na moje bránice keď sa od smiechu nedokážem nadýchnuť…
1) Nikde netvrdím, že naši dávni predkovia písmo nemali či nepoznali.
2) Skôr pracujem s predpokladom, že písmo je bezvýhradne dobré či dokonca sväté… Cieľom článku bolo nabúrať túto vieru v písmo. Je len pochopiteľné, že nevedomí veriaci si svoju vieru tvrdošijne bránia, hlavne ak cítia, že ju pravda ohrozuje 😉
Veď sám si písal že ľudová múdrosť je čo je písané je lúhané.. Tiež že neskreslená informácia sa podávala skôr ústne ako písomne tak ako je možné že jedná babka niečo videla povedala druhej babke tá zase tretej babke až sa to dostalo k desiatej babke ktorá ti pred kostolom povie úplne inú verziu príbehu. Vieš slepí veriaci si skorej nič neprečítajú a uspokoja sa práve že s tým čo povie na omši farár a to ústne. Prosím ťa nerád to priznávam ale aj ten blbeček s fujarov Žiarislav by napísal menej hovadin do článku ako ty.
ja ale nechapem jak je toto mozne, ze tuto porad nikto nic, tichucko ani listok sa nepohne,jpomaly len ja tu sem tam nieco splechnem ale tot zrazu hotove peklo…to su tie knihy fakt taka bolestiva tema ze tu zrazu z neba spadlo plne vreco kritikov?dost divnuo…knihy su super daju sa vyuzit rozne, daju sa z nich vyrezavat krasne umelecke objekty, da sa s nimi zaujimavo otapetovat stena to sa mi moc paci, da sa z nich postavit aj domcek na hranie a da sa s nimi naucit chodza so spravnym drzanim tela ked si ich date na hlavu….ale na druhej strane aj prilis moc knih vie byt na skodu…a dost tazko sa toho zbavuje, ked potrebujete trocha vyprazdnit police…
To zase keď som tento článok čítal a že existuje niekto to tento článok považuje za odborný tak moja kniha čo teraz píšem ešte nemusí byť dokončená a už si ju určite kupujú v zámorí…
Vlkina “blbecek s fujarov” sa pise “blbecek s fujarou”. Ja sice nejak moc necitam a uz vobec knihy nepisem, ale narozdiel od teba mi taketo zakladne veci prvopisu problem nerobia… haluz ne? 😀
moje nervy Vlkina! teraz som si precitala aj ten tvoj dlhy prispevok, mas tam kopec pruserov, vysvetlim ti to: co sa tyka koncovky -ov lebo -ou musis si polozit otazku, ci sa jedna o muzsky alebo zensky rod. Ak je to ten, tak sa pise -ov, ak je to ta, tak sa pise -ou. Dalej rozdiel medzi my a mi. Ak je to mnozne cislo a slovo MY oznacuje NAS, tak pises tvrde. Ak je to jednotne a myslis nieco ako daj mi, pise sa makke. No a siedmy pad S KYM S CIM sa nepise predlozka Z, ale S, hoci ustne to znie inak.Vsetky tieto veci by si mal ovladat, ak sa nechces sustredit len na ustny prejav, v prvom rade sa nauc pisat, lebo poviem ti narovinu, s tolkymito hrubkami mozes potom vyzerat ako pako, hoci ustne to mohlo zniet celkom mudro.
Ako vidím, obhajcov písma a kníh je dosť. Veď, keď je už raz niečo napísané – je to čierne na bielom, naše podvedomie to tak vníma. Poviem písmo zotročuje (hlavne zákony, príkazy, predpisy. ktoré musíte dodržiavať) alebo zabáva (vytrháva nás z reality, dáva nám možnosť prežívať životy iných a neuvedomovať si svoj vlastný). Áno, boli aj múdre knihy, kroniky našich dejín a možno ešte aj niekde sú. Môžu mať rôzne formy, môžu byť priamo vtláčané do kameňov. Čo keď nám autor článku chcel povedať niečo také. Aby sme svoj život začali žiť zo svojho vnútra a nadviazali kontakt s tým čo je okolo nás. Že sú to bludy? A čo je pravda?
Používaš klasickú logickú chybu a to neprimerané zovšeobecňovanie. Z tvojho príspevku totiž vyplýva, že tože zákony sú zlé a že sú v knihách, tak sú všetky knihy zlé.
Neviem, ako väčšina ľudí, ale ja si po večeroch zákonník práce nečítam 😀 Po 1. sú neskutočne nudne písané 2. iba by som sa rozčúli, že máme zákony, ktoré sú v neprospech občana
Ak by chcel Krkavec, aby mu niekto uveril, že knihy sú zlé, tak by mal o svojom názore najprv ľudí presvedčiť. Teraz si možno pomyslí: “Ja nechcem nikoho presviedčať, oni sami musia prísť na to, čo je pravda”. Avšak, aby toto povedal, tak to znamená, že nerozumie, čo znamená slovo “presviedčanie”. Presviedčanie znamená zmeniť niečí názor ALE takým spôsobom, aby ho vedel obhájiť, aby mal argumenty a mal na to dôvod. To, keď niekto niekoho “presvedčí” tak, že mu zamlčí podstatné fakty nie je presviedčanie.
Takže, skús dať nejaké argumenty, prečo sú knihy zlé, aby si niekoho presvedčil, pretože to, čo si doteraz uviedol nie sú argumenty (to, že “zákony sú zlé takže aj knihy sú zlé” je asi tak dobrý argument, ako “myšlienky masového vraha sú v jeho mozgu a to znamená, že mozog je zlý a keďže každý má mozog, tak je každý zlý”). Skús uviesť príklady, veľa príkladov aby si niekoho presvedčil a povedz “prečo” sú knihy zlé.
No a teraz k tvojmu výroku: “Cieľom článku bolo nabúrať túto vieru v písmo. Je len pochopiteľné, že nevedomí veriaci si svoju vieru tvrdošijne bránia, hlavne ak cítia, že ju pravda ohrozuje.” – skús si predstaviť, že vyrežeš z dreva niečo fakt prekrásne, s čím si si dal mnoho námahy a veľmi si sa snažil. V tom príde nejaký, pre teba úplne bezvýznamný človek a povie: umenie z dreva je nechutné, lebo zabíjaš a mrzačíš živé stvorenia (stromy), aby si ukojil svoje potreby v umení. A tak isto sa niekoho môže “dotknúť”, že povieš, že knihy sú odpad ľudstva a zlo a pod.
Dôvod, prečo to mňa nesere je ten, že najprv použijem sloj zlý rozum (zlý preto, že prešiel systematizovaným školstvom plným zlých kníh, lží, a neviem, čo všetko tam natlačili) a najprv porozmýšľam nad tým, čo druhý tvrdí a ak sú jeho argumenty nedostatočné, tak mu, vrámci miery, ponúknem svoj argument a budem čakať na jeho a tak to bude pokračovať, kým nezačne ponúkať vhodné argumenty… a samozrejme, nie som urážlivý, tak aj preto mi to nijak žily netrhá, ak ti niekto nadáva na knihy, “systém”, spoločnosť a neviem, čo ešte.
janci a ako sa vola ta chyba, ked niekto vidi v texte vety, ktore tam nie su?Ja som totiz v texte nenasla ani jednu vetu, kde by bolo napisane KNIHY SU ZLE. Najblizsie tomuto vyroku, ktory mas z vlastnej hlavy ale nevedno preco si si ho pomenoval ako niekoho ineho argument, je asi veta v clanku KNIHY MOZU BYT NEBEZPECNE. Vies mi tuto vetu nejakym rozumnym sposobom vyvratit alebo aspon spochybnit jej platnost?pripadne je tam este jedna, striktnejsia, OSOBNE POKLADAM KNIHY ZA NEBEZPECNE. je to sice vcelku uzavrety a pomerne nepriestrelne definovany nazor, ale je jasne uvedeny ako osbony nazor a nie vseobecny fakt. Vies teda argumentacne podobriet to ze v skutocnosti toto Krkavcov nazor nie je? Alebo s cim nesuhlasis? Snazis sa povedat ze je pre teba nepripustne aby jeho nazor bol odlisny od tvojho? Musis presne vysvetlit ktorym smerom chces viest argumenty a drzat sa viac textu ak teda ideme pracovat s textom a o texte….
Jo a ak by nahodou bolo libo viest dialog inou formou, nedrzat sa striktne napisaneho, ale nechat sa viest pocitmi, tak potom ti poviem, ze moje pocity z toho co som si od teba precitala vravia ze klames, ked tvrdis ZILY MI TO NETRHA, NURAZA MA TO. Mylim sa?:)
1) úprimne… píšem tu preto, lebo mi je ľúto, že ľudia nevidia svet farebne, že ľudia škatuľkujú ( jedni -> knihy sú základ, druhí -> knihy sú nepotrebné; jedni -> peniaze sú super, druhé -> peniaze sú zlé) ale nič nie je takéto čiernobiele avšak takmer vždy vidím u jednej osoby len jednu stránku veci…
2) Nikdy by som si nedovolil tvrdiť, že všetky knihy sú obohacujúce či inak prospešné a niektoré sú naozaj aj nebezpečné. Ale podľa mňa je tam dôležité to slovíčko “niektoré”, pretože tak ako niektorí ľudia sú nebezpeční, tak aj niektoré knihy sú nebezpečné, veď sú tiež napísané len ľuďmi.
3) Ospravedlňujem sa za nevhodné zovšeobecnenie “nebezpečného” na “zlé”, vyvodil som tak z toho, že poukazujete na negatíva.
4) Čo sa týka spomenutého výroku “osobne pokladá knihy za nebezpečné”, tak máš úplnú pravdu, je to jeho postoj ku knihám a pri postoji nie je čo dokazovať. Postoj je ako viera, buď verím alebo nie. Avšak na každú “vieru” má niekto aj nejaký dôvod a presne to ma zaujíma. Zaujíma ma, prečo Krkavec, alebo ty, Matrioshka, máte takýto postoj.
zle som sa vyjadril – nie na vieru ale na postoj musí mať človek nejaký dôvod
Janci, tvoj prvy bod plne zdielam aj ja kurat ze mi to nie je luto, lebo ja podla mna vidim vcelku farebne a aj ked takyto nazor aky prezentuje Krkavec v tomto clanku mozeme spolocne vidiet ako povedzme cierny, ja nejak pri nom necitim potrebu premalovavat ho na inu farbu, prave naopak, v tej dalsej zmeske nazorov ktore sa mozu na temu knihy vo svete okolo mna vyskytnut, tento cierny nazor vnimam ako vcelku efektnu konturu…napriklad 🙂
mylis sa ked si myslis ze mojim nazorom je ze knihy su nebezpecne…nikde som sa tak nevyjadrila. pre mna osobne su knihy viac menej indiferentne a mna akurat prekvapuje ze prave tema knihy dokaze pri prezentovani trosku extremnejsieho nazoru tak silny odpor. Velmi sa tomu cudujem prave preto, lebo prave ja som voci kniham dost lahostajna, ci su nebezpecne ci nie, mne je to fuk, ak pre niekoho su, ja to asi nebudem, ponevac ich mam vice mene v pazi….chapes?To ma teda vtahuje do tohto rozhovoru, chcem totiz zistit co je vlastne na knihach tak zaujimave ze sa tu koli kniham zrazu tolko ludi vyjadri….preco to vlastne tolkych uraza, nechce sa mi totiz verit ze by sa tu zrazu zleteli sami spisovatelia…rozumies?
Ďakujem za námet na článok 🙂
Čo je na knihách podľa mňa dobré? Že čas nie je prekážkou v komunikácií. Jasné, že v knihe komunikácia nie je taká, ako naživo ale to neznamená, že stráca hodnotu úplne. Napríklad, keby sa chcel niekto teraz porozprávať v Descartom, tak to nie je možné ale prostredníctvom jeho kníh je to možné aspoň jednosmerne. A v tom vidím veľké plus kníh.
Na druhej strane sú napríklad ľudia, ktorí v priamej komunikácií sú veľmi slabí a práve písomnou formou sú schopní odovzdať oveľa viac informácií.
Janci, este k tomu Descartovi. Co je pri pisanom texte neprijemne, ono to len vyzera ako ze citas descarta a tym padom prijimas jeho myslienky. Mnohokrat sa stava ze citas text a tvoja interpretacia toho textu je diametralne odlisna od toho co chcel basnik povedat. Mozes si to vsimnut aj na tomto priklade, co sa stalo ked si cital co pisem ja. Keby som nemala moznost odpovedat, tak k tebe prejde informacia ze ja pokladam knihy za nebezpecne. Co ale vobec neplati. A kludne by si ostal v tom ze si to myslis preto, lebo ja som to napisala. Takto je to aj s knihami. Velakrat totiz vlastne komunikujeme sami so sebou, ked citame text. Ono to robime aj ked sa nazivo rozpravame, ale tam je predsa len moznost spatnej vazby a nejakej korekcie vzajomnej. Ono vlastne to slovne spojenie JEDNA PANI POVEDALA by mohlo byt kludne pouzivane vo forme JEDNA PANI NAPISALA, aspon by bolo jasne ze napisane neni o nic doveryhodnejsie ako povedane.
V podstate sa vravi aj take ze “PAPIER ZNESE” neviem ci to poznate aj na vlastnej kozi, ale niekedy je naozaj tazsie veci realne povedat, vyslovit ako napisat. Je to o tom ze od toho pisaneho sa dokazes lahsie distancovat. OK, je tam tvoj podpis, ale to je len slabucky odtlacok teba, nemusis tam byt a stat pri tom ty osobne, to je trochu ina kava. Vnmas rozdiel, nie?
Su aj druhy poznania, ktore sa nedaju zapisat. jednym takym vynimocnym druhom umenia je tanec. Boli pokusy o vytvorenie tanecneho pisma, ale jednoducho neda sa. Nefunguje. Co myslite je o nieco ukrateny oproti inym druhom umenia, alebo inym oblastiam, (vari aj vsetkym ostatnym), ktore sa zapisat daju? Alebo je tymto v niecom zvyhodneny? Alebo aky to ma konkretny vplyv?Ja viem jedno, ze v tanci sa nijako neda klamat, respektive da, ale velmi neuspesne 🙂
Netušil som, že bola snaha o vytvorenie tanečného písma, ak poznáš podrobnosti, môžeš mi ich prezradiť viac, lebo ma to zaujíma.
Dôvod, prečo sa to nepodarilo je podľa mňa taký, že jazyk je nedokonalý. Ako dôkaz môže svedčiť napríklad to, že asi každému v živote sa stalo, že chcel niečo povedať ale bolo oveľa jednoduchšie to podať neverbálnou cestou ako verbálnou.
fuuu, podrobnosti neovlaam, ale ak ta to zaujima, skus si zagooglit, isty clovek menom Laban, vytvoril nieco ako Labanovo pismo (tanecne) dufam ze si to pamatam dobre, lovim to niekde zo zadneho mozgu, lebo mna prave pismo v tanci nikdy nezaujimalo blizsie…v podstate ma ale ani nezaujima dovod preco sa to nepodarilo, skor aky to ze nieco nema pismo, nie je to zapisatelne v knihe, aky to ma dopad podla vas?
ono vlastne to s tou verbalnou a neverbalnou komunikaciou asi aj velmi suvisi s Krkavcovovym nazorom. Presne to co uvadzas podla mna aj vysvetluje v clanku. Aspon ja to tak vnimam. To ze v kihach z velkej casti chyba prave ta neverbalna komunikacia vytvara to “nebezpecenstvo”, pretoze ono je to v skutocnej komunikacii prave ta podstatna cast. Ak sa nemylim o tomto Krkavec hovori. A tam sa neda nesuhlasit. A rovnako je pravdou ze slovami sa da klamat t.j. podavat zamerne dezinformaciu. Klamstvo sa vzdy objavi ale v tej neverbalnej zlozke, ktora ked pri pisanom texte chyba, tak vlastne nemame sancu ho odhalit…Osobne ale neverim ze vsetci zamerne a neustale vo svojom verbalnom prejave (teda aj pisomnom) len klamu. A naopak myslim si ze akykolvek kanal mas, akekolvek spojenie, mas moznost sa naladit priamo na odosielatela informacie. Niekedy je to ale kumst ktory ani nahodou neovlada hocikto. Ale myslim ze sa to da aj trenovat 🙂 Poznas to?Ci uz moc trepem? 😀
Myslím si, že neverbálna komunikácia je veľavravná ale netreba ju podľa mňa preceňovať. Tak ako sa dá klamať slovami, tak sa dá klamať aj neverbálnou komunikáciou, len je to ťažšie. nikto sa napríklad nezaoberá nevedomou lžou. Ja osobne si myslím, že takých klamstiev je aj v dnešnej dobe mnoho – či už v komunikácii osobnej alebo písomnej. V tedy aj keď človek vie “čítať” toho druhého človeka, tak nezistí, že klame… Na to musí prísť inými spôsobmi
mylis sa…volou dokazes ovladnut len niektore neverbalne signaly a povedzme oklamat, nikdy nie vsetky….nedokazes napriklad kontrolovat rozsirovanie zrenicky a podobne,..ak tvoje pocity nie su v sulade s tym co hovoris, tvoje telo tiez nie je a tento rozpor sa niekde v tele objavi a tym padom sa da odcitat. je v zasade jedno nakolko si tu loz dotycny uvedomuje alebo nie, je jasne ze mnohokrat ide prvom rade o to oklamat sameho seba…v zaujme zachovania sebaucty a podobne….
Myslim, že si mi zle porozumela… Človek, ktorý je presvedčený o svojej “pravde”, aj keď v skutočnosti nie je pravdivá, telom neklame… Ale tým som nemal na mysli niekoho, kto sa sám presvedčil ale, že od začiatku tomu veril
janci13: Ono pravda je tu bez ohľadu, či veríš v to alebo ono – a keď tvoje presvedčenie s pravdou neladí, prejaví sa to v nejakom rozpore. Si vnútorne rozpoltený. Vidno to na tebe. Keď tvoja viera neladí s pravdou, si pokrytec, zakrývaš a popieraš svoje vnútro, pretože tam hlboko cítiš, že pravda nie je to, čo si myslíš, ako sa tváriš a čo druhým vykladáš…
Svet ti totiž nastavuje zrkadlo – tebe a tvojím činom… Keď konáš z mylnej viery – padáš na hubu, si nešťastný, nenaplnený, nemocný… Ľudia, namiesto toho, aby sa uvedomili a priznali si chybu – radšej predstierajú, že sa nič nedeje, že je to normálne, že sú obeťou… Boja sa pustiť klamlivej predstavy, pretože im dávala istotu – a strácajú sa v nevedomosti… Neuvedomujú si, čo konajú, pretože sa voči uvedomeniu si súvislostí obrnili…
Aha chapem, v tom pripade to ja ale povazujem za pravdu. Ak je niekto celou svojou bytostou o niecom presvedceny (nie len ze opakuje co mu niekto povedal, ale ma to aj zazite) tak potom je to pravda. Skutocnost sa sklada z vela pravd, z ktorych niektore mozu byt zdanlivo v rozpore, ale len preto lebo sme este nepochopili uplne vsetko 😉 tak to aspon vnimam ja :D,
Krkavec, trochu by som to este doplnila aby to nevyznievalo tak, ze je jedna pravda a ta je “tam vonku” a tvoja “vnutorna pravda”, ktora je v tvojom tele, v tvojej mysli, v kazdej tvojej bunke, v tvojej bytosti je nejaka ina pravda, ktora s tou vonkajsou ladi alebo neladi. Staci ak pri istom presvedceni suhlasi nielen hlava, ale aj srdce, ruka, noha, do poslednej bunky…potom je to pravda. Akurat ze to takto malokedy funguje. Hlava nam moze hovorit jednu pravdu, srdce uplne inu a tenke crevo zasa celkom inu. Nejde o to ze by jedna cast klamala a my mame hadat, kto je ten cavo, ktory bude sef, lebo on jediny ma pravdu. Ide o to, hladat dalsie kusky, lebo napriklad palec na nohe nam doteraz sice hovoril tak potichu ze sme si ho ani nevsimli, ale ked si ho vypocujeme, zrazu zistime, ze tri pravdy, co isli proti sebe uz nejdu proti sebe, lebo sme prave nasli ten kusok skladacky, ktory ich vie spojit dohromady.
Takto je to vnutri, aj vonku, je to vlastne jedno 😉
Ono v podstate ta otazka “pravdy” je pre mna tak trochu nezaujimava. Mozno rovnako ako knihy 😀 nevravim ze vzdy, niekedy aj ja rada sklznem do hry na hladanie pokladu,, ale je to len hra, rovnako akko vsetko ostatne 😀
krkavec: pekne zaškatulkované knihy:)
ak dokážeš rozoznať pravdu podanú od človeka priamo dokážeš ju rozoznať aj ako sprostredkovanú cez knihu. A tie “nebezpečné vírusy” roznášajú niekedy práve priamo ľudia napríklad keď vykladajú druhým knihy.
Pôvodca knihy je vzdialený asi tak ako pôvodca ústnych ľudových slovesností. Mnoho kníh práve zachytáva túto ústnu slovesnosť.
Je zrejmé že sa ale snažíš porovnávať knihu s rituálmi -( Zážitok, skúsenosť a ani skutočnú vedomosť kniha nenahradí.) s tým súhlasím ale funkciou knihy predsa nebolo rituály nahrádzať.
Knihou osvietenia nedosiahneš, leda by som ťa ňou tresol po hlave 🙂
..ale nepodceňuj užitočnosť obsahu kníh, je to s nimi ako s ryžovaním zlata ale za tie zlaté zrnká to stojí! 🙂