Slovo

Drevené hračkykomfort – pohodlie
kontakt – spojenie, styk
kontext – súvislosť, okolnosti

Nie vždy je možno zmeniť slovo za slovo – skôr opak je pravidlom… Cudzí výraz sa však často dá nahradiť výrazom našim – ak si to predstavíme v obraze, ak precítime význam… Rozvíjame si tak cit pre jazyk a cit celkovo – cit je to živé a prepájajúce v nás… Samozrejme sú aj slová, ktoré pomenúvajú cudzie či nové javy – tu sa anglické či iné slová môžu naopak hodiť…

Naše slová však vyjasňujú – nesú pravdu. Tú často bolestivú pravdu. Napríklad slovo piča bolo vplyvom cudzích kazateľov zašpinené… Poškvrnená tak ostala aj samotná naša prirodzenosť splynutia ženského a mužského v plodení nového života. Tým, že budeme túto nepohodlnú pravdu zakrývať slovom vagína, sa však nescelíme, neočistíme… Problém ostáva problémom – keď ho však nahradíme slovom výzva či úloha – otvára sa cesta.

Slovme slovami nám vlastnými…
Slovme vedome, tvorivo a s citom…

Ty ako duchom sloven máš právo tvoriť aj slová nové, nové výrazy – ak tak cítiš, ak je to v súlade s celistvosťou nášho jazyka, nášho ducha premietajúceho sa do slov…

Tvoriť nové nie je len výsada úradníkov – práve naopak… Nositeľom ducha nie je nejaký ústav jazykovedný – si ním ty, sme ním my všetci.

Jazyk je dedičstvom po našich predkoch. Je súčasťou duchovného odkazu, na ktorom staviame a ktorému vďačíme zato, že tu sme, že žijeme. S úctou k našim predkom, k naším mamám, otcom a prarodičom svoj jazyk slovenský používame. Sme živí a aj náš jazyk oživujeme – tvoríme aj nové výhonky – ale s úctou, s citom, v spojení s naším kmeňom a  koreňmi.

*

Podujal som sa vytvoriť webový „slovník“. Nie slovník cudzích slov…

Ide o náš hovorový jazyk. O uvedomenie si hodnoty našich slov.

Je to priestor pre naše slová, ktoré sú práve cudzími slovami vytláčané preč z našej živej hovorovej slovnej zásoby… Hrnie sa to na nás cez časopisy, školské učebnice, televíziu, rádio… Len s vedomím si náš jazyk uchránime.

slova.vsieti.sk

  • Nájdeš tu zoznam cudzích slov spolu so slovenskými proťajškami.
  • Nájdeš tu články ukazujúce na vnútorné súvislosti a hlboké pravdy ukryté v našom jazyku.

Naša reč je základom nášho ducha. Je posvätná.

Tento slovník je otvorený – ak máš záujem sa podieľať na jeho dopĺňaní – napíš mi…

v bodka krkavec na azet bodka sk

*

*

*

Pozri aj:
Neslovensko-slovenský slovník
Trojvršie
Slová cudzie a naše
Príbeh o prospechu

13 thoughts on “Slovo

    • Pôvodne som ho nazýval len Slovník. Ono to však nie je bežný slovník cudzích slov zameraný na odborný jazyk… Mňa oveľa viac zaujíma bežný ľudový jazyk hovorový a mrzí ma, že si tento jazyk neuvedomujeme, že sa ho vzdávame, že si ho špiníme…

      Toto som chcel vyjadriť slovom Hovorový slovník – máš ale pravdu, že nie je úplne ono… Napadá ťa niečo?

      • Inac bacha na to silne ocistovanie, spina je potrebna…ked sa nejaky narod prilis brani vplyvom zvonku (akymkolvek) v snahe uchovat ciste, tak potom dosiahne mozno ciste ale to ciste je tak skarede az strach😉

  1. neskumal si niekedy slova tak cisto pocitovo? myslim tak akoze sa skusis odosobnit od tej rozumovej zlozky…akoze nevies co to znamena, ani nevies aka to je rec, len cisto zvuk, cisto pohyby ktore musi jazyk a hlasivky urobit, rytmus atd…ja som napriklad zistila ze ked si hovorim hooponopono v anglictine, nejak to lepsie citim ako ked to hovorim v slovencine. Skusala som si povedat I LOVE YOU a potom MILUJEM TA. Je to mozno podobna, ale predsa len ina energia. To I LOVE YOU mi pocitovo viac pripomina to comu hovorim ja laska ako to slovenske MILUJEM TA. Ale to len nahodne pri tomto tak vychadza, niektore vyrazy praveze opacne.

  2. Prečo som si až v svojich 24 rokoch začal uvedomovať krásu nášho jazyka a hlboké duchovné pravdy v ňom?

    Pozerám sa okolo, a mám pocit, že ľudia sa podvedome pravdy boja… A že práve preto nahradzujú naše slová cudzími… Je to druh úteku…

    Rád by som toto nejak zvrátil… Ako tých, čo chcú utekať, neodvrátim… Ale môžem doplniť medzeru, ktorá chýba v osvete o našom jazyku – keď médiá, úrady a školy obsadili zväčša nevedomí pokrytci…

    • To su dovody preco je skutocny hovorovy slovnik taky aky je? nieco z toho tam urcite je ked to tak vnimas. Utek, strach, moze byt. Je tam ale ale aj nieco z toho o com som pisala ja, zvedavost, chut objavovat nezname…A mas uz to slovo co by vystihovalo teba?🙂

    • Moc kecam ale napada ma este jedna paralela aby som lepsie vysvetlila co myslim. Nepoznam osobu menom Ziarislav ale padlo tu tusim dva krat toto meno. To meno je zvlastne. Neviem ale myslim ze v skutocnosti sa nikto nevola Ziarislav. Ake meno mu vymysleli rodicia? To povodne nemuselo byt skarede nemusi to byt tak ze ho nepouziva preto, lebo chce od neho utiect. Moze to byt tak, ze Ziarislav sa mu zapacilo viac, viac ho momentalne vystihuje, viac s nim rezonuje, chce byt viac v kontakte s Energiou Ziarislava ako s energiou povodneho (povedzme Martina…ja neviem ako sa vola, to je priklad)…Nemusi byt dovodom strach. Len. Chapes?

      • Nemusí tam byť strach. Dnes ráno som si ale uvedomil, aký veľký strach nás ovláda… Ako sa bojíme, bránime, zbrojíme… Ešte viac sa zľakneme, keď si zrazu uvedomíme, že nepriateľa zrazu nieto… Rýchlo si ho vytvoríme… Civilizácia je totiž závislá od neustáleho krízového stavu, o nekonečnej vojny… Keby sme sa na chvíľu zastavili, uvedomili by sme si, akí sme boli hlúpi.

  3. Myslim ze mas pravdu, ten vojnovy stav, resp. nejake napatie alebo povedzme obmedzenie je asi predpokladom vyvoja ale takisto podla mna aj tvorenia. Ked vsetko mas, nic ta neobmedzuje, vsade je pokojna hladina, tak vlastne vsetko stoji, nic sa nedeje, nic sa netvori, ponevac uz vsetko je.

  4. V tom slovníku sú podľa mňa určité nedostatky. Napríklad slovo “absolútne” neznamená “vôbec” ale znamená “nezávisle”, “úplne” a “neobmedzene” a jeho význam “vôbec” sa používa len slangovo.
    Alebo slovo “blok” znamená “zoskupenie rovnakých alebo podobných predmetov”, prípadne “jednoliaty kus hmoty” (pr. blok dreva) a ešte mnoho slov tam más buď skreslený alebo neúplný “preklad do slovenčiny”

  5. Žiarislav občianskym menom Miroslav Švický začal neskor používať meno Miro Slav Švický a neskôr Žiarislav.Je označovaný ako šíriteľ vedomectva a pôvodnej duchovnej kultúry. Okrem iného sa venuje aj hudbe a podľa mojho nazoru Miro Slav a Žiarislav sú jeho umelecké mená ktoré majú zvýrazniť to čomu sa venuje.

Stojím o tvoj názor:

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s