Divé tvory nadobúdajú dva stavy. Stav bežný a stav ohrozenia.
Stav bežný je stav pohody, keď si krkavce lietajú ako cítia, zháňajú si potravu a spoločensky žijú.
Stav ohrozenia je stav výnimočný. Napríklad sa kuna vybrala vykradnúť ich hniezdo. Alebo sa na oblohe nad krkavcom zjavil jastrab – ktorý síce krkavcov bežne neloví, ale čo ak… V stave ohrozenia sme pod časovým tlakom. Je dôležité sa rozhodnúť rýchlo – útok alebo útek – bojím sa a bojujem. Riadenie preberá rozum a jeho čiernobiela dvojková logická sústava – áno alebo nie – dobre alebo zle. Rozhodujem sa krátkozrako – dlhodobo výhodnými a trvalo udržateľnými riešeniami sa nezaoberám…
Jastrab síce krkavcov bežne neloví – ale čo ak zbadá, že som chorý? Predstieram. Toto divé tvory bežne robia – nedajú na sebe poznať, že sú oslabení – pretože možný dravec by to hneď zbadal a šiel by po nich. To je jeho úloha: odstraňovať choré bytosti z kruhu života – a takto nás robiť silnejšími… My sa ale ľahkou korisťou stať nepotrebujeme – takže predstierame, až kým nepadneme od vyčerpania. Čítať ďalej
krkavec 