Deti sa chcú učiť. Mladí ľudia chcú študovať, chcú pracovať, chcú byť prospešní… Videl si už malé dieťa, ktoré by nechcelo v živote nič robiť? Ktoré by si prialo hlivieť, len sa ponevierať a zabíjať čas? Ako však začneme chodiť do školy, niečo sa zmení…
Žiaci v laviciach. Sú tam z donútenia, z povinnosti… Čím sa previnili? Učiteľka pred tabuľou prednáša učivo, skúša a dáva písomky. Pýta sa a presne vie, akú odpoveď chce počuť… Deti si znudene píšu poznámky. Niektoré sa sem-tam hlásia, väčšina sa však neprejavuje. Keby totiž povedali dačo nesprávne – učiteľka by ich pred všetkými odsúdila. Deti sa nič nepýtajú – ešte by sa strápnili, že niečo nevedia. Na voľné otázky aj tak nie je čas, s učivom sme večne pozadu… Keď sa aj niečo spýtaš, učiteľku len podráždiš. Vezme to osobne, že sa jej snažíš podryť autoritu a strápniť ju, že niečo nevie… Čítať ďalej →