Duch a žena

300213_4558733211284_299037240_nTo pozemské je zároveň materiálne. Slovo matka pochádza z latinského „mater“, ktoré je koreňom slova „matéria“, hmota. Nepriateľskosť voči ženám typická pre moderné duchovné nábožesntvo, usilujúce o oslobodenie sa od hmoty skrz ducha, má tak svoje dôvody i vo fakte, že ženstvo je svojou podstatou protipólom ducha. Je zemité a zmyslové a kladie tak spiritualizácií odpor. Na predobraze pohlavného aktu a plodenia je však zrejmé, že ku stvoreniu patrí oboje. Jedine v zemi je duch plodný, jedine so ženou stvorí muž nový život. Púhe „duchovno“ je rovnako tak ako púhe mužstvo samo o sebe úplne impotentné. Je dobré leda tak k sebauspokojeniu. (Preto je väčšina filozofických a teologických knih tak málo účinná – podnecujú čitateľa nanajvýš k vlastnému /pochopiteľne duchovnému!/ sebauspokojovaniu, ale neposkytujú mu „výživu“, nie sú v pravom slova zmysle „tvorivé“.) – Z knižky Muži, ženy a láska od Wilfrieda Nellesa. Čítať ďalej

Trojvršie

xIMG_1042-tvojvrsieCítiš sa byť Slovák, Slovenka? Cítiš sa byť Sloven?

Aké pocity sú vo tvojom vnútri?

Aké je to, to slovenské?

Ľudové piesne? Roľnícky život našich predkov? Prostosť? Pobožnosť? Čestnosť?

Je tam niečo nástojčivé v našich pocitoch. Veľmi nástojčivé. Až tak, že je to nepríjemné…

Radšej skĺzneme preč… Utečieme…

K pizze, k cudzím piesniam… K západnej móde tričiek a šiltoviek… Krátkovlasích hláv… K uctievaniu peňazí… Aj bohatstvo už poznáme hádam len v tomto zmysle… A pritom je tam v koreni slova Boh.

Kde sa berie ten nepríjemný pocit? Je to bolesť? Čítať ďalej

Odpoveď a kútne plachty

strom_života_hadici

Prišla matka za vedmou: „Starká naša, odnauč môjho syna jesť sladkosti.“ Tá jej hovorí: „Príď za týždeň.“ Matka prekvapená odíde a ukáže sa so synom za sedem dní: „Tak povedzte, starká, Mirkovi, aby nejedol cukríky.“ A vedma mu hovorí: „Nejedz cukríky.“ „Prečo ste mu to neriekla už vtedy?“ pýta sa matka. „Lebo vtedy som ešte sladkosti jedla“. Nemôžeš kázať o niečom, čo nerobíš. Lebo nevieš, o čom hovoríš. Len si to myslíš. Ako môžeš čakať, že ten druhý to pochopí správne?

Ty sám to možno nechápeš správne. Ak to nemáš odskúšané, zažité. Tým, že to, o čom hovoríš, zažiješ alebo použiješ, prevedieš to do vedomosti. Vlastne je to kolobeh vedenia: zmieňovať – užívať – zmieňovať… Zmieňujeme slová, myšlienky, tieto sú vždy ohraničené, vymedzené. Keď ich použijeme, získame skúsenosť, vedomosť, múdrosť. Táto je spojitá, nezapísateľná. Ak ju chceme niekomu poskytnúť, musíme ju zasa previesť na slovo. A tak dookola. Ak druhú dobu preskakujeme a poznatok podávaš ďalej bez toho, aby si ho použil či zažil, tak sa v slovách čím ďalej tým viac vzďaľuješ od vedomosti. Vedomie sa stráca. Je tak? Čítať ďalej

Kokot a piča

422707125_cc1cd12402Skúste odsunúť bremeno toho, čo si spoločnosť myslí a pozrime sa na pohlavné ústrojenstvo čistými očami. Sú to nádherné veci. Súvisia s láskou, pôžitkom, zmyselnosťou, počínajú nový život. Na telesnej úrovni spájajú muža a ženu, milovanie upevňuje lásku, dokáže liečiť. Toto sme dakedy vedeli, a tieto časti tela a úkony s nimi súvisiace sme oslavovali. Na niektorých miestach na Zemi sa to deje dodnes.

Milovanie bolo predmetom uctievania v⁠ na­šom prirodzenom duchovne. Je to dotyk prapô­vodnej sily – samotnej podstavy života. Milovanie je tiež jednou z⁠ ciest vedúcich k⁠ uvedomeniu si pravdy spojitej skutočnosti k⁠ prekonaniu zábran zložitých predstáv našich myslí. Myseľ pracuje z veľmi zjednodušeným modelom skutočnosti a často tak úplne minie dôležité veci. Máme však prístup aj k oveľa silnejším prostriedkom chápania, takým, ktorými môžeme pochopiť skutočnosť – máme dušu, ktorá je súčasťou spoločnej duše rodiny ľudí, ktorá je súčasťou duše Zeme, ktorá je súčasťou duše Všehomieru. Čítať ďalej