Písmo

16572_583820028298962_2014679621_nPríde mi, že odkedy sme sa naučili čítať a písať, chováme sa neuveriteľne hlúpo… Nemyslím teraz čítanie zo stôp či písanie čiar do piesku – mám na mysli hláskové písmo.

S písmom svätým v ruke sme si začali píliť konár, na ktorom sedíme. Začali sme rúbať lesy, na ktorých sme životne závislí. Začali sme vysušovať mokrade, dolovať jedy spod zeme a tráviť rieky – žily našej matky Zeme.

Môže tam byť súvislosť? Medzi písmom a hlúposťou? Však by to skôr naopak malo byť. Aspoň tak sa hovorí. Veľa čítaj, múdry budeš… Alebo?

Žeby boli v tých knihách klamstvá, ktoré nás robia hlúpymi? Možno.
Čo ak nás robí hlúpymi samotná podstata čítania kníh, bez ohľadu na obsah…? Čítať ďalej

Reklamy

Dejepisec

Niekedy sa nepatrilo byť hrdý na svoju krajinu, bol to prehnaný nacionalizmus. Nacionalizmus v miere je však zdravý a je správne byť hrdý na svoj národ. Máme byť my Slováci na čo hrdí? Samozrejme. Za čias Cyrila a Metoda bol náš jazyk, staroslovienčina, jazykom svetovým, pretože svetové boli liturgické jazyky. V stredoveku sa na Slovensku ťažilo najviac zlata a medi. Banskí magnáti Thurzo a Fugger dokonca vynašli podvojné účtovníctvo, možno aby sa im lepšie počítali florény, ktoré sa razili v kremnickej mincovni. Táto mincovňa je mimochodom jeden z najstarších ešte vyrábajúcich podnikov na svete – aj na toto by sme mali byť hrdí. Sme svetoví. Ani pri dobývaní Ameriky nie sme bez zásluhy: zo slovenskej medi sa vyrábali nity do lodí. A nezabúdajme, že bez našich vysťahovalých vynálezcov by ľudstvo pomaly ani padák či bezdrôtovú komunikáciu nemalo.  Čítať ďalej