Normálny muž a žena

524181_2347158574312_473948467_nPredstav si palicu. Jeden jej koniec je modrý. Smerom k druhému koncu palica plynulo prechádza do červena. Ak máš dobrú predstavivosť, kľudne viď ten prechod ako dúhový. V strede palice je jej ťažisko. Tam ju chyť. Tvoja ruka teraz delí palicu na dve rovnaké časti. Smerom ku krajom sa každá farba posilňuje a na kraji je vo svojej krajnosti.

Táto palica znázorňuje mužskosť a ženskosť v každom z nás.

Na modrom konci je mužská krajnosť. Tu je hrubá sila. Nátlak. Bezcitné myslenie. Chcenie. Obmedzovanie a vymedzovanie. Prijímanie v podobe nútenia a násilného vyžadovania. Čítať ďalej

Tvorenie je v spojení

wildlife-photography-ken-terry-sparrowhawkVeľa ľudí má dnes pocit, že zvieratá majú človeku slúžiť.

Dokonca by sa dalo povedať, že západný človek delí zvieratá na tri skupiny:

Spoločníci – domáci miláčikovia: psíky, koníky, mačičky… Týchto staviame zarovno s ľuďmi. Ctíme ich a priznávame im práva a aj vedomie. Nepáči sa nám, keď ich niekto týra.

Služobníci – hospodárske a poľovné zvieratá: prasatá, sliepky, srny, bažanty… Tieto jednostranne zotročujeme. Tu sa ocitá aj veľa ľudí, ako u nás tak hlavne v krajinách tretieho sveta. Čítať ďalej

Odpoveď a kútne plachty

strom_života_hadici

Prišla matka za vedmou: „Starká naša, odnauč môjho syna jesť sladkosti.“ Tá jej hovorí: „Príď za týždeň.“ Matka prekvapená odíde a ukáže sa so synom za sedem dní: „Tak povedzte, starká, Mirkovi, aby nejedol cukríky.“ A vedma mu hovorí: „Nejedz cukríky.“ „Prečo ste mu to neriekla už vtedy?“ pýta sa matka. „Lebo vtedy som ešte sladkosti jedla“. Nemôžeš kázať o niečom, čo nerobíš. Lebo nevieš, o čom hovoríš. Len si to myslíš. Ako môžeš čakať, že ten druhý to pochopí správne?

Ty sám to možno nechápeš správne. Ak to nemáš odskúšané, zažité. Tým, že to, o čom hovoríš, zažiješ alebo použiješ, prevedieš to do vedomosti. Vlastne je to kolobeh vedenia: zmieňovať – užívať – zmieňovať… Zmieňujeme slová, myšlienky, tieto sú vždy ohraničené, vymedzené. Keď ich použijeme, získame skúsenosť, vedomosť, múdrosť. Táto je spojitá, nezapísateľná. Ak ju chceme niekomu poskytnúť, musíme ju zasa previesť na slovo. A tak dookola. Ak druhú dobu preskakujeme a poznatok podávaš ďalej bez toho, aby si ho použil či zažil, tak sa v slovách čím ďalej tým viac vzďaľuješ od vedomosti. Vedomie sa stráca. Je tak? Čítať ďalej

Riešenie je v pochopení

Víťazstvo dobra nad zlomČo je radosť? Môžme povedať, že radosť je mierou dobra?

Čo je strach? Môže to byť miera zla?

Príroda sú kolobehy. Život je zmena. Prirodzene všetko smeruje k rovnováhe. Vzájomne sa všetko ale ovplyvňuje a mení a zákonite nastáva dočasná nerovnováha. Musíme sa ustavične prispôsobovať, meniť, aby sme sa vyrovnávali zmenám prostredia a udržiavali akú takú rovnováhu. Ako keď jazdíš na bežkách. Podľa prostredia ideš chvíľu strmo dolu, chvíľu miernejšie, chvíľu korčuľuješ hore kopcom. Niekedy sa sneh zabára a musíš ísť opatrnejšie, inokedy sa rýchlo zvezieš po stope. Zakaždým prispôsobuješ svoje pohyby a cestu, aby si zachoval rovnováhu. Niekdy dočasne stratíš rovnováhu. Zakymácaš sa. Lapneš po vzduchu a zamávaš palicami. Možno sa trocha sa zľakneš. Rozbúši sa ti srdce. Myseľ a telo zaberú a ty si sa znova dostaneš do rovnováhy. Nespadol si. Vydýchneš si a s radosťou pokračuješ ďalej. Čítať ďalej

Zimné sviatky a rovnováha

Obdobie Vianoc je prelomom. Je to prelom starého a nového, prerod v kruhu života, prerod v kolobehu. Staré umiera a mladé sa rodí. Práve zimný slnovrat je začiatkom, zrodením nového roka.

Čas predvianočný je časom očisty od zlých síl. Tieto zlé sily nie sú žiadne príšery, sú to duchovné bytosti – sú to napríklad myšlienky. Sú to myšlienky tvojho starého sveta, ktoré si rozpoznal ako škodlivé a chceš sa ich zbaviť pred vstupom do nového sveta. Tak sa od nich čistíš, plašíš ich radosťou, veselím, obradne ich vymetáš, vyháňaš. Plašíš myšlienky o núdzi a ťažkostiach. Plašíš obavy tým, že tancuješ, spievaš a hoduješ. Vianoce neboli vážnym sviatkom a pôstom. Boli veselím a hodovaním. Čítať ďalej