Spoločne v kruhu

kruhAké by to bolo, sadnúť si so svojimi blízkymi, so svojou rodi­nou a⁠ priateľmi, do kruhu a⁠ tri dni sa rozprávať? Aké by to bolo, rozprávať sa ctiac si jeden druhého? Držiac si druhých v⁠ úcte? Tak, že by:

  • hovoril naraz iba jeden z nás,
  • každý by mohol hocikedy požiadať o⁠ minútu ti­cha
  • ak by si potreboval na chvíľu odísť, ostatní by mlčky čakali, kým sa nevrátiš,
  • hovoril by si iba za seba a⁠ o⁠ sebe, nie za skupinu, nie všeobec­ne, nemudroval by si, nesúdil a neodsudzoval,
  • nesnažil by si sa v „dobrej viere“ druhých „liečiť“ „dobre mienený­mi“ rada­mi,
  • nevylieval by si si svoje city mimo kruh, neutekal by si sa vyplakať, hundrať či vyžalovať sa mimo kruh,
  • nerozprával by si o⁠ veciach skupiny mimo kruh,
  • nepožíval by si látky výrazne meniace vedomie a vnímanie (kávu, tabak, alkohol, mäso…),
  • prehovoril by si v okamihu citového pohnutia, podnietenia či vnútorného popudu – aj keby si rozumovo nevedel, čo ideš povedať – a reč by si začal svojím menom, akoby si to hovoril sebe samému,
  • bol by si duchom prítomný, pozornosťou zameraný na skupi­nu.

Čítať ďalej