Trojvršie

xIMG_1042-tvojvrsieCítiš sa byť Slovák, Slovenka? Cítiš sa byť Sloven?

Aké pocity sú vo tvojom vnútri?

Aké je to, to slovenské?

Ľudové piesne? Roľnícky život našich predkov? Prostosť? Pobožnosť? Čestnosť?

Je tam niečo nástojčivé v našich pocitoch. Veľmi nástojčivé. Až tak, že je to nepríjemné…

Radšej skĺzneme preč… Utečieme…

K pizze, k cudzím piesniam… K západnej móde tričiek a šiltoviek… Krátkovlasích hláv… K uctievaniu peňazí… Aj bohatstvo už poznáme hádam len v tomto zmysle… A pritom je tam v koreni slova Boh.

Kde sa berie ten nepríjemný pocit? Je to bolesť? Čítať ďalej

Reklamy

Odpoveď a kútne plachty

strom_života_hadici

Prišla matka za vedmou: „Starká naša, odnauč môjho syna jesť sladkosti.“ Tá jej hovorí: „Príď za týždeň.“ Matka prekvapená odíde a ukáže sa so synom za sedem dní: „Tak povedzte, starká, Mirkovi, aby nejedol cukríky.“ A vedma mu hovorí: „Nejedz cukríky.“ „Prečo ste mu to neriekla už vtedy?“ pýta sa matka. „Lebo vtedy som ešte sladkosti jedla“. Nemôžeš kázať o niečom, čo nerobíš. Lebo nevieš, o čom hovoríš. Len si to myslíš. Ako môžeš čakať, že ten druhý to pochopí správne?

Ty sám to možno nechápeš správne. Ak to nemáš odskúšané, zažité. Tým, že to, o čom hovoríš, zažiješ alebo použiješ, prevedieš to do vedomosti. Vlastne je to kolobeh vedenia: zmieňovať – užívať – zmieňovať… Zmieňujeme slová, myšlienky, tieto sú vždy ohraničené, vymedzené. Keď ich použijeme, získame skúsenosť, vedomosť, múdrosť. Táto je spojitá, nezapísateľná. Ak ju chceme niekomu poskytnúť, musíme ju zasa previesť na slovo. A tak dookola. Ak druhú dobu preskakujeme a poznatok podávaš ďalej bez toho, aby si ho použil či zažil, tak sa v slovách čím ďalej tým viac vzďaľuješ od vedomosti. Vedomie sa stráca. Je tak? Čítať ďalej