Trojvršie

xIMG_1042-tvojvrsieCítiš sa byť Slovák, Slovenka? Cítiš sa byť Sloven?

Aké pocity sú vo tvojom vnútri?

Aké je to, to slovenské?

Ľudové piesne? Roľnícky život našich predkov? Prostosť? Pobožnosť? Čestnosť?

Je tam niečo nástojčivé v našich pocitoch. Veľmi nástojčivé. Až tak, že je to nepríjemné…

Radšej skĺzneme preč… Utečieme…

K pizze, k cudzím piesniam… K západnej móde tričiek a šiltoviek… Krátkovlasích hláv… K uctievaniu peňazí… Aj bohatstvo už poznáme hádam len v tomto zmysle… A pritom je tam v koreni slova Boh.

Kde sa berie ten nepríjemný pocit? Je to bolesť? Čítať ďalej

Reklamy

Kolobeh

yin-yang-byjimthompsonNasledujúce state nie sú bežným článkom. Nedajú sa čítať ako bežný článok. Nedajú sa čítať letmo. Rýchlo… Je to báseň bez rýmu. Je to úvaha, na ktorej otázky si odpovedáš sám. Neodpovedáš tak, ako niekto chce počuť… Spovedáš sa sebe. Zhováraš sa so svojou dušou… Máš čas. Neponáhľaj sa. Prečítaj pár viet a neskôr sa k týmto statiam znova vráť… Nie len jedlo – aj myšlienky potrebujú dobre stráviť, postupne, pokojne – aby boli duchu prínosné. No že…

Kolobeh.

Beh. Okolo. Dookola. V kole? V kruhu?

Nie je to skôr vír? Vinutie? Čítať ďalej

Odpoveď a kútne plachty

strom_života_hadici

Prišla matka za vedmou: „Starká naša, odnauč môjho syna jesť sladkosti.“ Tá jej hovorí: „Príď za týždeň.“ Matka prekvapená odíde a ukáže sa so synom za sedem dní: „Tak povedzte, starká, Mirkovi, aby nejedol cukríky.“ A vedma mu hovorí: „Nejedz cukríky.“ „Prečo ste mu to neriekla už vtedy?“ pýta sa matka. „Lebo vtedy som ešte sladkosti jedla“. Nemôžeš kázať o niečom, čo nerobíš. Lebo nevieš, o čom hovoríš. Len si to myslíš. Ako môžeš čakať, že ten druhý to pochopí správne?

Ty sám to možno nechápeš správne. Ak to nemáš odskúšané, zažité. Tým, že to, o čom hovoríš, zažiješ alebo použiješ, prevedieš to do vedomosti. Vlastne je to kolobeh vedenia: zmieňovať – užívať – zmieňovať… Zmieňujeme slová, myšlienky, tieto sú vždy ohraničené, vymedzené. Keď ich použijeme, získame skúsenosť, vedomosť, múdrosť. Táto je spojitá, nezapísateľná. Ak ju chceme niekomu poskytnúť, musíme ju zasa previesť na slovo. A tak dookola. Ak druhú dobu preskakujeme a poznatok podávaš ďalej bez toho, aby si ho použil či zažil, tak sa v slovách čím ďalej tým viac vzďaľuješ od vedomosti. Vedomie sa stráca. Je tak? Čítať ďalej

Láska, plodnosť a strom života

strom života, kokot, os sveta a kresťanský kríž zároveňNáš svet býval zeleným svetom. A mimo sivých miest, priemyselných púští a pustej monokultúrnej poľnohospodárskej pôdy ešte na veľa miestach je. Zelená je farba života, zelenej farby je vrstva medzi Zemou a Nebom. Vrstva spojenia Neba a Zeme, ktorou je sieť rastlín, húb a živočíchov. Zo zeme rastliny ťahajú živiny, ktoré sú silou nebeského Slnka premieňané na zelený život. Zem a Slnko sa milujú a ich dieťaťom je Život. V tejto zelenej vrstve dochádza k plodeniu a k novému životu.

Dakedy boli milovanie a láska posvätnými a kokot ako nástroj spojenia bol niečím nádherným. Tým, čím je kokot pri spojení muža a ženy, je strom pri spojení Zeme a Neba. Sily ale pôsobia obojsmerne: Semeno nie je to jediné, čo muž dáva pri spojení žene. Dáva jej aj svoju silu, ktorá tečie prúdom. Rovnako žena zapĺňa muža svojou ženskou silou. Tieto sily sa miešajú dovedna a nás napĺňa radosť, láska, pohoda, chuť do života a pocit krásy. Čítať ďalej