Duch

strom_života_hadiciDuch môže byť dobrý alebo zlý. Dobrý duch je priateľský. Vzájomne si pomáhame žiť. Duch nemá hmotné telo – duch pozostáva z myšlienok, predstáv a obrazov, zo súvislostí a vzorov v našich mysliach – a zo živy, zo životnej sily, ktorú my týmto obrazom darujeme.

Duch je iná podoba života, odlišná od našej. My sme jeho nositelia – hostitelia. Potrebuje nás, aby sa mohol šíriť, rozmnožovať a vyvíjať v priebehu času. My potrebujeme ducha, aby sme prežili. Vzájomne sa dopĺňame – tak ako vtáčik orešnica potrebuje borovicu a borovica orešnicu – tak ako hríb masliak potrebuje borovicu a borovica masliak. To je priateľstvo – vzájomne obohacujúca závislosť. Čítať ďalej

Reklamy

Slová cudzie a naše

vlcikSi osvietený? Vidíš pravdu? Asi nie, inak by si tieto riadky nečítal… Niečo ti teda stále uniká, chýba… Možno to hľadáš. Možno to prehliadaš… Niečo ti uniká a ty si teda k sebe zákonite neúprimný. Žiješ v polopravde… Ako sa to v tvojom živote prejavuje? Prejavuje sa to nejak aj v tom, ako rozprávaš? Ako pravíš pravdu? Polopravdu? Možno som ťa podráždil… Obviňujem ťa z klamstva…

Hej, prirodzene sa bránime. Ak žijeme v polopravde a ak sa s ňou stotožňujeme – pravda nás ohrozuje. Pretože ohrozuje to, s čím sa stotožňujeme… Ak sa klameme – pravda je hrozbou. Aj tá doplňujúca časť – tá druhá polka pravdy – opačná polopravda – je hrozba. Predstierame, že polopravda je celá pravda. Zakrývame pravdu polopravdou. Zakrývame celok jeho časťou… Zakrývame celistvý pohľad na život antropocentrizmom, vierou, že človek muž je najdôležitejší a jedine on má celú pravdu – on má však len jej časť… Inú časť má žena, inú dieťa, inú majú stromy, voda, inú má krkavec poletujúci nad lesom… Zakrývame úprimnú prostú pravdu, tak ako zakrývame nahotu. Posvätnú divú nahotu. Čítať ďalej

Písmo

16572_583820028298962_2014679621_nPríde mi, že odkedy sme sa naučili čítať a písať, chováme sa neuveriteľne hlúpo… Nemyslím teraz čítanie zo stôp či písanie čiar do piesku – mám na mysli hláskové písmo.

S písmom svätým v ruke sme si začali píliť konár, na ktorom sedíme. Začali sme rúbať lesy, na ktorých sme životne závislí. Začali sme vysušovať mokrade, dolovať jedy spod zeme a tráviť rieky – žily našej matky Zeme.

Môže tam byť súvislosť? Medzi písmom a hlúposťou? Však by to skôr naopak malo byť. Aspoň tak sa hovorí. Veľa čítaj, múdry budeš… Alebo?

Žeby boli v tých knihách klamstvá, ktoré nás robia hlúpymi? Možno.
Čo ak nás robí hlúpymi samotná podstata čítania kníh, bez ohľadu na obsah…? Čítať ďalej