Štyri živly

Tak sa tak pozerám na sedmové karty. Na tie naše a aj na talianske, neapolské…

Život je hra.

Karty – „diablove“ obrázky. Ukazujú nám pravdu, ktorú cirkev tají.

Súperenie štyroch síl. Ich vzájomné dopĺňanie. Striedanie. Kolobeh. Prúdenie.

Aj hrať sa dá rôzne. Niektorí chcú len vyhrať. Výhra je však pomíňavá a konečná. Niektorí chcú hrať pre radosť z hry. Iní sa chcú zísť s priateľmi. Ďalší skúmajú zákonitosti. Skúmajú pravidlá hry. Zákony vesmíru. Niektorí sa nechajú unášať. Prijímajú, čo prichádza a tešia sa z toho. Nechávajú si priniesť to či ono. Skúšajú. Objavujú. Preciťujú…

Ako som čakal na úrade práce

Plná chodba ľudí. Nezamestnaných ľudí. Zjav ako z absurdného divadla. Pozerám sa na to a vnútri sa smejem. Je to vtip.

Každý pracuje. Niekto sa stará o deti a pomáha im rozvíjať sa. Iný sa stará o záhradku. Ďalší robí ovocné a zeleninové šťavy a rozváža ich ľuďom. Ďalší píše blog. Jedna deva tvorí obraz nového sveta. Takého sveta, kde prírodu nebudeme chrániť, ale chápať ako našu súčasť.

Ako je možné, že sú ľudia nezamestnaní?

*

Veď v skutočnosti všetci dačo robíme… Nie?

Sokoly a ľudia

Nie je zlý sokol – je len zlý sokoliar.

Toto je prvé pravidlo sokoliarstva – umenia výcviku dravých vtákov a lovu s nimi.

Často sa stáva, že neskúsený sokoliar nadáva na svojho vtáka. „Ty kokot, si vyjebeš všetky chvostovky, ak budeš takto na posede vyrážať!!!“ Ale môže za to naozaj ten vták? Je to naozaj jeho chyba, že sa bojí a v strachu sa snaží odletieť?

Ak nadávaš a konáš vzbrkle, sokol sa neskľudní. Ak budeš nahnevaný a v strachu, že si sokolík vyláme všetky chvostové perá – nikdy si ich neprestane vylamovať. Nikdy sa ťa neprestane báť. Stále sa bude snažiť pudovo uletieť – aj keď je uviazaný…

Skutočnosť

Na čo sa pozeráš, na to sa podobáš…

Na čo myslíš, to robíš…

Pozrieš si film Muž, ktorý sadil stromy. Ostane ti v duši pekný pocit. V mysli pekný obraz. Možno za pár rokov získaš prostriedky. Okolnosti sa vhodne poskladajú – a ty sa prichytíš, že sadíš strom. Obraz sa uskutoční.

Nebol pred tým skutočný?

*

Nejak sme sa dnes príliš ponorili do sveta hmoty. Akoby naše vedomie už bolo len v tomto svete. V iné neveríme. Akoby sily, myšlienky, city nejestvovali. Neveríme v duchov, v boha, v lásku. Oni ale neprestávajú jestvovať a neprestávajú nás ovplyvňovať…

Prechádzka lesom

Poznáme slovo boh. Takisto poznáme napríklad slovo strom. Slovo je vlastne odkaz na nejaký jav. Slovo “strom” odkazuje na strom vo všeobecnosti, alebo na nejaký určitý strom.

Odkázať vieme iba na niečo, čo jestvuje. Buď ako jav, alebo ako určitý predmet, poprípade ako predmet vo všeobecnosti.

Teda: to, že máme odkaz, znamená, že jestvuje aj jav.

Nedokážeme si totiž (ani vo snoch) predstaviť nič, čo sme už pred tým nevideli, nezažili, či nepočuli o tom… Dokonca aj sny máš namiešané len z toho, čo si už niekedy videl alebo zažil.

To, že všetci poznáme slovo “boh” znamená, že taký jav jestvuje. Inak by nebolo odkazu.

Písmo

Príde mi, že odkedy sme sa naučili čítať a písať, chováme sa neuveriteľne hlúpo… Nemyslím teraz čítanie zo stôp či písanie čiar do piesku – mám na mysli hláskové písmo.

S písmom svätým v ruke sme si začali píliť konár, na ktorom sedíme. Začali sme rúbať lesy, na ktorých sme životne závislí. Začali sme vysušovať mokrade, dolovať jedy spod zeme a tráviť rieky – žily našej matky Zeme.

Môže tam byť súvislosť? Medzi písmom a hlúposťou? Však by to skôr naopak malo byť. Aspoň tak sa hovorí. Veľa čítaj, múdry budeš… Alebo?

Žeby boli v tých knihách klamstvá, ktoré nás robia hlúpymi? Možno.
Čo ak nás robí hlúpymi samotná podstata čítania kníh, bez ohľadu na obsah…?

Normálny muž a žena

Predstav si palicu. Jeden jej koniec je modrý. Smerom k druhému koncu palica plynulo prechádza do červena. Ak máš dobrú predstavivosť, kľudne viď ten prechod ako dúhový. V strede palice je jej ťažisko. Tam ju chyť. Tvoja ruka teraz delí palicu na dve rovnaké časti. Smerom ku krajom sa každá farba posilňuje a na kraji je vo svojej krajnosti.

Táto palica znázorňuje mužskosť a ženskosť v každom z nás.

Na modrom konci je mužská krajnosť. Tu je hrubá sila. Nátlak. Bezcitné myslenie. Chcenie. Obmedzovanie a vymedzovanie. Prijímanie v podobe nútenia a násilného vyžadovania.